Jozef Stanček študoval v rokoch 1875 – 1881 na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, 1881 – 1884 na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. V rokoch 1884 – 1910 učiteľ na katolíckej ľudovej škole, 1910 – 1915 organista, 1915 – 1917 zastupujúci učiteľ v Prievidzi, 1917 – 1919 okr. sirotský otec na Myjave, 1919 – 1925 učiteľ v Topoľčiankach, potom vo výslužbe v Prievidzi. Od 1885 časopisecky uverejňoval články s osvetovou, národopisnou a pedagogickou problematikou, besednice, humoresky a preklady. Autor knižného debutu Castor rozpráva (1927), knižky noviel Matej kráľ v Bojniciach (1930), knižiek Števko, slovenský Robinson, U ježibaby v službe. Čo rozprával Makso Fifkovi? (obe 1931), Biela pani Bojnického zámku a iné novelky (1932),Zo zázračných rozprávok strýka Figliara (1934),Z minulosti Slovákov (spred 1937), Dobrodružstvá Tonka Slaboša, Zlatý kľúčik (obe 1937), románu Po prevrate (b. r.), divadelných hier Tri vianočné hry (1927),Pred maškarným plesom. Sprostredkovateľ ženitby. Pod oblôčkom (1931),Víťazstvo slovenčiny (1934),Keď žena variť nevie. Keď má kuchárka vojaka (1937),Veselé výstupy pre ženské (b. r.). Knižne vydal aj svoje populárne prednášky (1926), prekladal z nemčiny.
