Michal Bartko absolvoval v rokoch 1935 – 1944 gymnázium v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1943 – 1948 študoval filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1947 – 1948 bol na študijnom pobyte v Paríži a v Lyone. Po štúdiách pôsobil v Bratislave: v rokoch 1948 – 1950 ako asistent filozofického seminára na Slovenskej univerzite, od roku 1953 redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ a šéfredaktor Revue svetovej literatúry, v rokoch 1964 – 1966 bol na študijnom pobyte v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, v rokoch 1966 – 1983 znova redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po prvých básňach a literárnokritických príspevkoch od polovice 50. rokov sústredil záujem na teoretické otázky estetiky a literatúry, ovplyvnený šaldovskou estetikou a francúzskou filozofiou umenia. Popri francúzskych spisovateľoch venoval pozornosť slovenským básnikom (I. Krasko, J. Smrek, J. Kostra a i.), o ktorých zaradil state do knihy Portrétne štúdie (1981), filozofii umenia venoval knihu Stupne poznávania (2002). Samostatnú esej venoval tvorbe Maše Haľamovej ʴé prostoty (1984), najnovšie eseje o svetových filozofoch vydal v knihe Cestami tvorby a myslenia (1994). V rkp. zostala monografia o M. Rúfusovi. Okrem prekladov diel francúzskych autorov o filozofii umenia, estetike a kritike (H. Taine, J. M. Guyau, A. Thibaudet a i.) prekladal diela umeleckej literatúry (V. Hugo, R. Nimier, A. France, E. Guillevic a i.).
