Rudolf Lesňák študoval v rokoch 1939 – 1947 na gymnáziu v Levoči, 1947 – 1951 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1951 – 1970 pracoval v Čs. rozhlase postupne ako redaktor, vedúci literárnej redakcie a metodik umelecko-slovesnej tvorby, 1970 musel z rozhlasu nútene odísť, 1970 – 1976 bol pracovníkom Zväzu slovenských spisovateľov, 1976 – 1979 vedúcim metodického oddelenia v Slovenskej pedagogickej knižnici, 1980 – 1982 výskumným pracovníkom na podnikovom riaditeľstve Slovenskej knihy, od 1982 vedúcim redakcie literárnovednej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, potom pracoval vo Výskumnom ústave kultúry, začiatkom roku 1990 krátko redaktor Katolíckych novín a náboženského vysielania Slovenského rozhlasu, 1990 – 1996 šéfredaktor mesačníka Listy v Bratislave. Na základe dlhodobej metodicko-výskumnej práce v rozhlase vydal knihy Zábavno-poučné rozhlasové kompozície (1963) a Umenie živého slova (1980),ܲáUmelecký prednes (1978),Súborový prednes detí (1981),Prednes umeleckého slova (1985). Výskum rozhlasovej komunikácie sa mu stal východiskom sústavného sledovania čitateľskej recepcie literatúry, robil ho prostredníctvom kontaktov s literárnym i čitateľským publikom cez sústavu knižníc a knižný obchod. Poznatky zhrnul v knihách Literatúra medzi ľuďmi (1977),Literárne dielo a čitateľ (1982),Horizonty čitateľskej kultúry (1991). Po roku 1989 sústredil pozornosť na oblasť duchovnej literatúry. Kresťanskú samizdatovú publicistiku (1945 – 1989) zhrnul v knihe Listy z podzemia (1998). Pripravil bibliografický súpis o zločinoch komunizmu na Slovensku Spätné zrkadla (2003). Autor početných literárnych a umelecko-publicistických relácií v rozhlase, scenárov, televíznych montáží, režisér programov Stretnutie s autormi na viacerých ročníkoch Slovesnej jari v Martine, ako aj programov Wolkrovej Polianky, Hviezdoslavovho Kubína, Štúrovej Modry a i. podujatí.
