Narodil som sa vo Svätom Ondreji, neskôr premenovanom na Ondrej nad Hronom, ktorý je dnes súčasťou známych kúpeľov na poruchy tráviaceho traktu Brusno. Narodil som sa teda tam, no skutočne iba narodil. Oniekoľko týždňov, sotva sa mama po pôrode zotavila, už som svojím vreskom obšťastňoval rozľahlé breznianske námestie. Na náprotivnej evanjelickej fare vraj vtedy rýchlo zatvárali okná, taký prenikavý som mal hlas. Amožno to bolo preto, lebo krstom som po mame pripadol do katolíckeho košiara. Bol som totiž zo zmiešaného manželstva, otec bol evanjelik a mama katolíčka. Tak sa stalo, asi podľa predchádzajúcej dohody, že starší brat bol po otcovi evanjelik, no aja po mame– katolík. Uisťujem každého, že na túto tému ani medzi rodičmi, ani medzi nami bratmi nepadlo ani najmenšie krivé slovo. Všetci navzájom sme sa milovali a vynikajúco si rozumeli. Ja s bratom aj po smrti rodičov. (...) Vdetstve som bol vášnivý avšeobecne uznávaný holubiar. Miloval som tieto múdre vtáky arozumel si snimi. Táto téma avarianty jej motívov sa neskôr prirodzeným spôsobom premietli do mojej básnickej iprozaickej tvorby.
(1999)
Aj keď som celý dospelý život, vzhľadom na profesionálne uplatnenie prežil vBratislave, na svoj horehronský kraj a mesto Brezno nedám dopustiť. Vtomto kraji sme si kúpili aj rekreačnú chalupu, aja viem, že to nemohlo byť nikdy inde. Tá chalupa stojí vprekrásnom horskom prostredí na Sihle. Nechodievam tam často, lebo je to z Bratislavy dosť ďaleko, ale keď sa už vyberiem, tak je to na týždne aniekedy imesiace. Akeďže sa tam sničím nenáhlim, smiestnymi ľuďmi si výborne rozumiem, veď chodia srozopnutou hruďou adušou na dlani. Takých ich vidím aj vosvojich básňach ztoho prostredia.
(2002)
