Ladislav Zvěřina v rokoch 1902 – 1910 študoval na gymnáziu, 1910 – 1915 na filozofickej fakulte českej univerzity v Prahe. V rokoch 1915 – 1919 úradník Zemského výboru v Prahe, 1919 spočiatku úradník, neskôr profesor slovenského a českého jazyka na gymnáziu v Levoči, 1920 – 1923 kontrolór Štátneho detského Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci, 1923 – 1935 jeho tajomník a zástupca správcu, 1935 – 1938 správca Štátnej nemocnice v Bratislave, 1939 – 1948 úradník Štatistického úradu mesta Prahy, od 1948 Okresného národného výboru v Prahe 6. Slovenského človeka a prírodu ospieval v básnických zbierkach Slovenské písně (1919) a Zelené ticho (1926). Z prozaických prác vydal autobiografický román 𱹴č (1926), knihu noviel a poviedok S tatranských brál (1931), životopisnú prácu Milan Rastislav Štefánik 1 – 9 (1928 – 34); pre deti prózu Tri rozprávky zeleného ticha (1923); prácu Noc na Krásné Horce (1944). Po česky napísal šesť básnických zbierok, sedem kníh noviel a poviedok, román a štyri knihy pre deti a mládež. Publikoval štúdie o A. Sládkovičovi a J. Gregorovi-Tajovskom i o viacerých českých autoroch. Zostavil antológiu Slovenská literatúra popřevratová (1932), do češtiny preložil Sládkovičovu báseň Mikuláš Šubič Zríňsky na Sihoti, ŠDZéDZ Moje deti (1957), Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu (1958), napísal publicistické práce O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (1936) a Milan Rastislav Štefánik a jeho mravní odkaz (1947). V slovenských i českých periodikách uverejňoval referáty, umelecké kritiky, recenzie a politické komentáre. Spolupracovník rozhlasu v Košiciach, Bratislave i v Prahe.
