Dalo by sa povedať, že písanie pre mňa predstavuje únik z reality. Ale nie v tom obvyklom zmysle, že v skutočnom živote trpím, alebo že keď sa mi stane niečo nepríjemné, tak si sadnem a začnem písať. Práveže to funguje presne naopak – keď som v zlom psychickom stave, písať nedokážem, nápady neprichádzajú. Píšem len vtedy, keď sa cítim dobre a spokojne. Vtedy z tohto sveta ’vypadnem’, stanem sa hlavnou hrdinkou v jej svete a späť sa vrátim, až keď je čas skončiť.
(...) už som zaškatuľkovaná ako „tá čo píše denníky“ aztoho sa ťažko dostanem. Preto som napísala knihy Dievča z minulosti a Ako z románu, aby som dokázala, že viem stvoriť aj niečo iné, ako „obyčajné denníky“.
Knihy sú môj svet, rada oddychujem zasa pri ich čítaní. Achodím na prechádzky sMaxom do prírody. Bývam pri Devínskej Kobyle, máme výborné možnosti na turistiku. To je môj každodenný oddych – upratanie si hlavy po písaní. Úplne ma to odpúta avtedy aj dostávam najlepšie nápady.
Ženy o sebe (Zuzka Šulajová). In: Knižná revue, roč. XXIV, 2. 4. 2014, č. 7, s. 20.
