��������

Jozef Dragoš študoval na gymnáziách v Levoči a v Kláštore pod Znievom, kde v roku 1931 maturoval, 1931 – 1936 absolvoval štúdium teológie v Spišskej Kapitule. Po vysviacke pôsobil do roku 1940 ako kaplán v Zákamennom, Bijacovciach a v Kluknave, 1940 – 1949 bol r. k. farárom v Kolačkove, 1945 väznený. V roku 1949 emigroval do Nemecka, neskôr žil vo Francúzsku, Brazílii, USA, od 1951 v Kanade, kde založil a spravoval Slov. osadu Sedembolestnej Panny Márie v Sarnii, posledné roky života prežil v Ríme. Básne, náboženské úvahy, osvetové články a aktuálne glosy publikoval v domácich (Svätá Rodina, Kráľovná mája, Katolícke noviny a i.) aj v krajanských časopisoch a kalendároch (Jednota, Slovák v Amerike, Hlasy z Ríma, Kanadský Slovák, Slovenský štít, Literárny almanach  Slováka v Amerike a i.). Knižne debutoval básnickou zbierkou Kytica myrhy (1938). V emigrácii vydal knihy veršov Nepoškvrnená víťazí (1954) a Slávme hviezdy jasné (1963). Viacero básní zo zbierky ��ú�ٲԾ�������(1967) venoval významným slov. i medzinárodným osobnostiam (J. Vojtaššák, J. Tiso, Pavol VI., J. F. Kennedy a i.). Zostavil viacero modlitebných kníh (K Bohu, 1954; Aleluja, 1958; Zborová omšová pobožnosť, 1961; Deviatnik, k úcte sv. Cyrila a Metoda, 1963 a i.).