Michal Šteinhíbel študoval v roku 1916 – 1920 na učiteľskom ústave v Modre, 1927 zložil odbornú skúšku pre učiteľov meštianskych škôl v Banskej Bystrici, 1939 – 1944 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1920 – 1926 učiteľ v Lešti, Tisovci, 1926 – 1938 na učiteľskom ústave v Modre, 1938 – 1944 tajomník na školskom inšpektoráte, 1945 – 1947 referent na Povereníctve školstva, 1947 – 1951 v Štátnom pedagogickom ústave, 1951 – 1952 v podniku Kniha, 1952 – 1961 pracovník v Ústrednej technickej knižnici, od 1961 žil na dôchodku v Bratislave a v Modre. Autor próz O neposednom Lackovi (1932), Za smidkou chleba (1934), románom Už nikdy viac! (1935), dievčenským románom Ѳš (1941); rozhlasových scénok Ako sme chytali veveričku (1945); detského románu Rušné prázdniny (1946); na dielo Za smidkou chleba s odstupom času nadviazal voľným románovým pokračovaním Svet Paľkovej mladosti (1985). V prvej polovici 40. rokov vydal leporelá a básne na príbehy o zvieratkách Čo zažili kvietky, Letné dobrodružstvo, Od rána až do večera (všetky 1943), Čo sa stalo jednej noci, Radosti maličkých (obe 1944), zbierky Ňumba a Čumba (1946) a Veselo do sveta (1949). Z ruštiny prekladal prózy a divadelné hry pre deti. Venoval sa aj pedagogicky zameranej spisbe, autor a zostavovateľ viacerých čítaniek, učebníc a metodických príručiek pre ľudové školy.
