Ján Domasta po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Nitre (1921 – 1926) a v Ružomberku (1926 – 1930), študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1943 – 1951). Od roku 1930 pôsobil ako učiteľ vo Veľkom Záluží, Vojniciach, Leopoldove a v Bratislave, od 1939 výkonný redaktor časopisu Vĺča, 1943 – 1959 redaktor Štátneho nakladateľstva, neskôr Slovenského pedagogického nakladateľstva v Bratislave, 1960 – 1965 učiteľ základnej školy v Bernolákove, 1965 – 1968 vychovávateľ vo Výcvikovom stredisku pre občanov so zmenšenou pracovnou schopnosťou v Bratislave, kde bol od 1968 redaktorom časopisu Rodina a škola v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, 1968 – 1973 redigoval Zvesti Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry, od 1974 na dôchodku. Popri pedagogickej práci sa venoval literárnej tvorbe pre deti a mládež, pričom písal historické prózy i sociálne romány, zbieral, spracoval a vydával legendy a povesti, rozprávky, rečňovanky, divadelné hry. Knižne debutoval románom z veľkomoravského obdobia Mladý vlk (1942), na ktorý nadväzovali Slovenské legendy (1943). V spolupráci s V. Plickom vydal knihy povestí z čias tatarských, tureckých i kuruckých vpádov a vojen Tatari a Turci (1943), Kuruci (1944), Zbojníci, Na úsvite (obe 1945). Autor románu Veľké skúšky (1948), 4-zv. vydania historických próz Povesti o hradoch (1967 – 1974). Pre deti a mládež napísal zbierku Tonka a iné poviedky (1961), román Nedele bez harmoniky (1975), knihy rozprávok, rečňovaniek a veršíkov s dedinskou tematikou: Vranka Hanka – múdra meštianka, Ženilo sa motovidlo (obe 1943), Mravček Palček (1946), hry Soľ nad zlato (1953), Najhorší z triedy (1963). V tejto oblasti spolupracoval s rozhlasom i televíziou.
