Ján Berky-Ľuborecký v rokoch 1954 – 1958 študoval na Vyššej hospodárskej škole v Lučenci, 1961 – 1966 popri zamestnaní kníhovedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde v rokoch 1962 – 1965 pracoval v Ústrednej knižnici SAV, 1965 – 1971 v Slovenskej technickej knižnici, 1971 – 1976 na Ministerstve zdravotníctva, 1977 bol metodikom a neskôr výskumným pracovníkom v Ústave vedeckých zdravotníckych informácií, od 1997 prednášal rómsky jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Popri odborných prácach z oblasti knihovníctva a vedeckých informácií (najmä Medzinárodné desatinne triedenie) sa venoval literárnej tvorbe pre deti, pričom čerpal podnety predovšetkým z rómskeho folklóru. Rozprávky, básničky a dramatizácie adresované detskému čitateľovi uverejňoval v časopisoch (Slniečko, Zornička a i.), v rozhlase i televízii. Knižne vydal leporelo Tri ohnivé kone (spoluautor O. Sliacky, 1990), zbierku rozprávok Sny o šťastí (1994),ٱžDZԲ(1995),Remešina vernosť (1998) a i. Venoval sa aj prekladom detskej literatúry do rómčiny (rozprávky E. Lackovej a i.), je spoluautorom Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského (1995),Učebnice rómskeho jazyka (2000), autorom 2-zv. monografie Ľܲǰč(2002), genealogickej práce Národovci rodu Maróthy (2003).
