Marína Oľga Horváthová absolvovala štúdium v súkromnom dievčenskom ústave Ľ. Korkovej v Martine. Žila v Martine, kde sa agilne zapojila do kultúrneho a spoločenského života, v rokoch 1876 – 1892 popredná herečka Slovenského spevokolu, 1919 – 1934 kustodka národopisných zbierok Slovenského národného múzea. Od roku 1879 časopisecky publikovala črty, poviedky a novely pre deti i dospelých, poznačené sentimentalizmom, v roku 1888 v tomto duchu koncipovala novelu Vzdory srdcu (knižne vyšla až v roku 1920). Známejšia bola ako dramatická autorka hrou dzٲ(1892), resp. Slovenská sirotٰٱá, ktorú uvádzali ochotnícke súbory až do polovice 20. storočia. Neskôr publikačne činná v tlači amerických Slovákov, kde uverejnila poviedky, novely, úvahy i ľud. melodrámy s dedinskou tematikou Betkina lekciTruc na truc alebo Čary a kúzl(obe Pittsburgh 1907). Po československom prevrate vyšla jej ľudová hrʴDZԲԴDzپ(1919), v roku 1927 poslovenčená a zdramatizovaná poviedka J. RosenPrepadlv rovnomennej jednoaktovke. Prozaické a dramatické práce ocenildobová kritik(S. H. Vajanský, J. Škultéty, Š. Krčméry).
