Ivan Rúrik študoval v rokoch 1927 – 1928 na meštianskej škole v Martine. Od roku 1930 pôsobil ako robotník na viacerých miestach, 1939 – 1944 bol pracovníkom firmy Apollo v Bratislave, 1945 – 1946 spoluzakladateľom a redaktorom obrázkového časopisu Domov a svet, 1947 – 1948 zástupcom šéfredaktora týždenníka Partizán, 1948 – 1950 redaktorom denníka Pravda, 1951 – 1967 šéfredaktorom časopisov Život, Svet socializmu a denníkov Roľnícke noviny a Hlas ľudu, súčasne 1954 – 1956 a 1959 – 1967 redaktorom Čs. rozhlasu v Bratislave, 1967 – 1970 riaditeľom Západoslov. vydavateľstva Slavin. Autor noviel Ľudia bez paluby (1943),Krv za krv (1946), románov Na majeri (1951),Kto je vinný? (1969), zbierky poviedok V ťažkom položení (1969),dzáԳ Ľudia vo svetle (1971). Časopisecky publikoval na pokračovanie ďalšie romány s vojnovou a budovateľskou tematikou (V tieni bodákov, 1941; Veční hrdinovia, 1947; V búrlivých dňoch, 1953 – 1954; Ľady sa pohli, 1957). Vydal aj knihy reportáží z domova Na správnej ceste (1958) a Zázrak na Ipli (1965).
