Štefan Rysuľa študoval v rokoch 1911 – 1915 na meštianskej škole, 1915 – 1918 na učiteľskom ústave, 1946 – 1949 absolvoval externe Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity na jej pobočke v Banskej Bystrici. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1920 – 1926 vo Važci, 1926 – 1934 v Pribyline, 1934 – 1935 v Štrbe, 1935 – 1944 v Turom Poli, 1945 – 1950 bol školským inšpektorom v Modrom Kameni, 1950 – 1953 stredoškolským prof. na gymnáziu v Lučenci, 1953 – 1960 učiteľom vo Važci. Debutoval lyrizovanou prózou – súborom siedmich poviedok s vlastnými ilustráciami Zavial vetrík… (1933). Autor románov ѾDzť(1940),Boží obľúbenci (1941),Lúče v tmách (1946),„...Chodníčka nevieme...“ (1946),ճúԳ(1969),Smutné svitanie (1971), publikácie Život a pieseň podtatranského Važca (1960); pripravil rozprávkovú knižku Čo bolo na dne kufra (1968),Podtatranské povesti (1971), prácu Čaro porekadiel (1976) a knihu vyznaní rodisku Podtatranské obrázky (1978). Posmrtne vyšli jeho spomienkové básne v próze Vrchárske rapsódie (1982), ich posledná kapitola Բje sumarizáciou autorovej celoživotnej tvorby. V rkp. zanechal román V úplaze svedomia a monografiu o živote a diele maliara Jána Hálu.
