Jozef Emanuel Cubínek študoval na gymnáziách v Trstenej a v Skalici, kde v roku 1934 maturoval ako člen františkánskej rehole, 1935 – 1936 pokračoval v štúdiu teológie v Bratislave a v Záhrebe. Po štúdiách pôsobil ako katechéta na gymnáziách v Bratislave, Skalici a v Malackách. Spočiatku uverejňoval básne, novely a články v časopisoch (Kultúra, Plameň, Katolícke noviny a i.), neskôr sa venoval hlavne prekladateľskej činnosti z chorvátčiny, srbčiny a taliančiny. Preložil literárne diela základného významu od viacerých autorov: A. Šenoa (Zlatníkovo zlato), V. Deželić st. (Prekliaty hrad), G. Papini (Hotový človek), A. Manzoni (úԳ), M. Božić (Hojdačka na smutnej vŕbe), B. Stanković (čákrv), V. Desnica (Vlnenia jarí a umierania) a i. V roku 1950 bol zamestnancom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, potom správcom fary v Skalici, od 1960 vo Svätom Jure. Tu bol na konci roka 1965 za veľmi zvláštnych okolností brutálne zavraždený. Ani dnes sa presne nevie, kto a prečo ho zabil. Existuje podozrenie, že to bola ŠtB.
