��������

Venujem sa písaniu poézie a literatúre faktu, čo je iba na prvý pohľad odlišné, ale pre mňa nesmierne obohacujúce a inšpiratívne. Pri písaní literatúry faktu rád vyhľadávam posledných pamätníkov udalostí. Zvyknem hovorievať, že mojím archívom je ľudská pamäť, pre ktorú našťastie neplatia výpožičné hodiny. Nechcem tým povedať, že si fakty neoverujem v archívoch a knižniciach, ale dotváram ich cennými informáciami od ľudí, ktorí ich tvorili. �ʴ�é������ je zasa moja spoveď, moje najúprimnejšie vyznanie a na tú, na rozdiel od literatúry faktu, nepotrebujem veľa slov, preto je väčšinou krátka, úsečná, zachytená v niekoľkých veršoch.