Anna Horáková študovala na obchodných školách v Martine a v Tešíne, 1923 maturovala na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, 1924 na gymnáziu v Martine, 1924 – 1928 absolvovala históriu a čs. filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Sprvu pracovala v kníhkupectve svojho otca, súčasne 1923 – 1927 tajomníčka Živeny v Martine, 1929 – 1936 ako správkyňa osobného archívu prezidenta T. G. Masaryka žila s jeho rodinou. Po vydaji za prof. Jiřího Horáka žila v rokoch 1936 – 1945 v Prahe, 1945 – 1948 v Moskve, od 1948 opäť v Prahe, pričom sa venovala historickému a literárnovednému výskumu i folkloristike, 1954 – 1958 učiteľka na Priemyslovej škole grafickej, od roku 1958 na dôchodku striedavo v Prahe a v Martine, napokon po smrti manžela od roku 1975 v Martine. Publikačne činná od roku 1914, príspevky z oblasti slov. všeobecnej, kultúrnej a literárnej histórie publikovala v slovenských i českých časopisoch (Slovenské pohľady, Živena, Bratislava, Slovenská literatúra, Kultúrny život, Matičné čítanie, Český časopis historický, Naše doba a i.). Autorka historickej štúdie Povstanie Rákócziho a Slovania (1930), vlastivednej knižky Údolí Turce (1934), monografie Tisícročné DZԲ(1947), ktorá sa stala súčasťou reprezentatívnej ilustrovanej Vikovej publikácie DZԲ(1947) i DZ쾱(1948). Ako folkloristka spoločne s manželom zostavila zbierku Slovenské ľudové balady (1956), upravila Dobšinského Slovenské rozprávky (1961 – 68 a 1970), ktoré vyšli v početných inojazyčných vydaniach. Pripravila české vydanie Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy (1959), systematicky sa venovala výskumu života a diela J. Kráľa, cenné sú i jej spomienkovo-dokumentárne state vo viacerých zborníkoch a v časopisoch, knižne vyšli jej memoáre U Masarykovcov s podtitulom Spomienky osobnej archivárky T. G. Masaryka (1995). Z češtiny preložila výber z rozprávok B. Němcovej Kráľ času (1965), sporadicky prekladala z nemčiny, ruštiny a angličtiny (R. Voss, A. S. Puškin, P. L. Traversová).
