Fraňo KRÁĽ r. 1905 sa s matkou a súrodencami vrátil z USA do Smrečian, učil sa za tesára, pracoval pri drevorubačoch a na stavbách, 1920 – 21 absolvoval meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, 1921 – 25 učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi (r. 1925 maturoval). R. 1925 – 27 sa liečil v Tatranských Matliaroch, Prosečnici a v Liptovskom Jáne, 1927 – 31 pôsobil ako učiteľ v Okoličnom, Peťove, Kružnom, vo Vyšnej Slanej a v Piesku pri Modre, od r. 1931 v Bratislave, 1939 z politických dôvodov predčasne penzionovaný. V období slov. štátu 1939 – 45 sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia a druhého čs. odboja, po vojne 1945 – 48 vedúci odboru národných škôl na Povereníctve školstva v Bratislave, 1948 – 54 poslanec SNR, 1953 – 55 člen Ústredného výboru KSS. Ľavicovo orientovaný intelektuál a spisovateľ komunistického svetonázoru, ako jeden z prvých v slov. literatúre prešiel k metóde tzv. socialistického realizmu. Autor básnických zbierok Čerň na palete (1930), Balt (1931), ʴdzľԾ (1936), Z noci do úsvitu (1945), Jarnou cestou (1952). V oblasti prózy k jeho ťažiskovým prácam patria knihy pre mládež Jano (1931), Čenkovej deti (1932), ktoré vyšli vo viacerých prekladoch i vo svetových jazykoch. Autor románov Cesta zarúbaná (1934), Stretnutie (1945), spomienkovej knihy Za krajší život (1949), románu Bude ako nebolo (1950), drámy Keď sa časy menia (1946). Posmrtne vyšiel výber z úvah o vlastných učiteľských skúsenostiach Fraňo Kráľ učiteľom (1961).
