Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová, naša významná spisovateľka, skvelá humoristka sa narodila na Myjave na Veľký piatok 13. apríla 1900. Od šiestich rokov, keď stratila matku, bola polosirota. Základnú školu navštevovala v rodnom meste, kde bol jej otec Michal Šimonovič učiteľom a evanjelickým organistom. Cesta za ďalším vzdelaním ju zaviedla na maďarskú evanjelickú meštianku v Modre, neskôr na Industrieschule - škole ženských ručných prác v Himmelkrone v Bavorsku. Vzdelanie si dopĺňala štúdiom na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhely pri Segedíne a v srbskej Subotici. Tu ju zastihol koniec 1. svetovej vojny. Po strastiplnom návrate domov dokončila s vyznamenaním učiteľské štúdium na Ústave ke vzdělání učitele v Brne, V r, 1919 prišla o otca a ako deväťnástročnej jej pripadla starostlivosť o mladšieho brata a sestru. Po úspešnom ukončení štúdia roku 1920 nastúpila ako učiteľka na ľudovej škole v rodnej Myjave. kde učila tri roky. Vo voľných chvíľach sa venovala písaniu, ale aj ochotníckemu divadlu a športu. Jej rozprávky a najmä humoristické poviedky boli venované rodnému mestu a kopaničiarskemu kraju. Literárne prvotiny boli oceňované a uverejňované v rôznych slovenských a českých časopisoch. Vydala sa za advokáta Jaroslava Dvořáka, pôvodom z Brna. Kvôli jeho práci sa odsťahovali do Bratislavy. Tu sa im narodili dvaja synovia Tomáš a Ivan. Rodina žila bohatým kultúrnym životom, plným kontaktov so slovenskými i českými umelcami, spisovateľmi. Úspešná literárna činnosť Zuzky Zgurišky začala už roku 1929 a úspešne pokračovala až do začiatku 2.svetovej vojny , ktorá nepriala jej spisovateľskej činnosti. Čas venovaný rodine doplnila štúdiom filozofie, sociológie, dejín umenia zavŕšené získaním doktorátu obhajobou dizertačnej práce „Sociologický obraz obce západného Slovenska“ a zložením rigoróznych skúšok v roku 1944.Na literárnej scéne debutovala r. 1929 poviedkami Obrázky z kopaníc. V ďalších, už rozsiahlejších dielach, románoch nenapodobiteľne stvárnila najmä rázovitých obyvateľov Myjavy, myjavských kopaníc, ich povahu a miestne nárečie. Aj jej spisovateľské meno pochádza z tohto kraja. Bola všestranná, písala poviedky, romány, divadelnú hru, venovala sa aj literatúre pre deti i prekladateľskej činnosti. V jej bohatej spisovateľskej tvorbe nechýbajú romány, divadelné hry, cestopisy, literatúra pre mládež. Bravúrne zvládla jazykovo náročný preklad do slovenčiny známeho „Švejka“. Spolupracovala s rozhlasom, absolvovala mnoho literárnych besied na Slovensku, v Čechách i v zahraničí. Bola to literárne, pedagogicky, jazykovo i hudobne, dokonca i herecky nadaná a vzdelaná osobnosť.Zomrela 24. septembra 1984 v Prahe. Pochovaná je spolu s manželom a ďalšími členmi jej rodiny na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
