Základnú žánrovú charakteristiku textu ako cestopisnej prózy možno doplniť vtom zmysle, že má vo svojich najlepších pasážach charakter meditatívnej eseje: vnej voči vedomiu rozprávača stojí priestor, zktorého sa toto vedomie vprítomnom čase usiluje odčítať čo najviac časových stôp zminulosti, aby dokázalo modelovať, prognózovať budúcnosť. (Radoslav Passia oCarpathii)
Krajňakov román ťaží predovšetkým znesmierne poetickej synestetickej obraznosti, ktorá je spojivom celého príbehu. So schopnosťou oživiť, čo je vskrytosti zdrojom vitálnej sily prostredia, autor pracuje až nad mieru, sugerujúc tým mystickú atmosféru rozprávania. (Lenka Szentesiová oEntropii)
