��������

Hudobným učiteľom Ladislava Burlasa bol Mikuláš Schnieder-Trnavský. Po gymnaziálnych štúdiách v Trnave pokračoval v roku 1946 v konzervatoriálnom štúdiu kompozície a súčasne vysokoškolskom štúdiu hudobnej teórie, histórie a filozofie v Bratislave. Od roku 1951 študoval kompozíciu v majstrovskej triede Alexandra Moyzesa na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Súčasne pracoval ako pedagóg na viacerých bratislavských vysokých školách, predovšetkým Vysokej škole múzických umení. Pôsobil ako vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Žil a pracoval v Bratislave.

Výberová bibliografia:
Detské zbory: Deti z nášho domu (1961), Padá lístie zlaté (1965), 13 piesní pre deti s rôznym obsadením (1967), Tararam (tri skladby pre detský zbor, 1980), Štyri ročné obdobia (zbory pre detský rozhlas, 1980), Kolednícke piesne pre detský trojhlas. Inštrumentálna tvorba: Na strunách a klávesoch (slovenské ľudové piesne pre husle a klavír, 1965), Sonatína pre husle sólo (1968), Kadencia pre husle sólo (1974). Teoretická literatúra: Teória hudobnej pedagogiky (1997).