Prof. PhDr. Július PAŠTEKA, DrSc., Dr. h. c., je literárny vedec a historik, teatrológ, filmológ, umenovedec a estetik. Svoj život prežil ako služobník ducha. Musel sa vyrovnávať s nežičlivosťou mocných, keď mu zakázali publikovať, stál však pevne za svojimi názormi. Je autorom knižných publikácií Literárna siluetka J. W. Goetheho (1957), Estetické paralely umenia (1976 – túto knihu v čase totality zakázali), Slovenská dramatika v epoche realizmu (1990), Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku I., II. (1998), Pozvanie do poézie Janka Silana (1995), Eseje o svetových dramatikoch (1998), Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny (2002), Literatúra ako svetlo (2004), Svet literatúry, literatúra sveta. I., II. (2005), Spätný pohľad bez kamery (2005), Jozef Felix ako literárna osobnosť (2008). Spomínam očami. Štúdie a spomienky (2010), Nemecké siluety (2011), Dotyky s básnikom Dantem (2014).
Napísal stovky vedeckých štúdií uverejnených časopisecky a desiatky úvodov či doslovov do knižných publikácií. Nesmierne cenná je jeho editorská činnosť, pripravil vyše osemdesiat publikácií, medzi nimi Matuškove ѱ岹óԲ (1960), Hanusov Kostol ako symbol (1995) či Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000). Na vydanie pripravil diela takých osobností ako Ladislav Hanus, Janko Silan, Jozef Kútnik Šmálov, Karol Strmeň, Rudolf Dilong, Andrej Žarnov či Pavol Strauss.
Za svoju prácu získal množstvo vyznamenaní. Medzi najvýznamnejšie patrí Veľký kríž rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého – najvyššie ocenenie pápeža Jána Pavla II. pre laikov (1999) a Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý mu udelil prezident Slovenskej republiky v roku 2004. Július Pašteka vniesol do literárnej vedy fenomény precíznosti, systematickosti a vertikálnej sondy, prepájajúcej životy autorov s ich dielom.
Իáܳ
Prof. PhDr. Július Pašteka, DrSc., Dr. h. c.
16. júla 1924 – narodil sa v Seredi ako druhý syn Rudolfa a Emílie Paštekovej 1943 – zmaturoval s vyznamenaním na trenčianskom gymnáziu (gymnáziá navštevoval v Bratislave, Nových Zámkoch, Šuranoch (Maďarsko), Trnave a Trenčíne)
1943 – poslucháč Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia - francúzština)
1945 – 46 štúdium na Literárnej fakulte v Lausanne (Švajčiarsko), spojené so študijnou cestou v Taliansku
1950 – rigorózna skúška a obhajoba dizertačnej práce Výchova a umenie. Príspevok k teórii estetickej výchovy
1950 – 1951 – odborný asistent Literárnovedného ústavu SAVU
1950 – uzavrel manželstvo s Máriou Paštekovou (1929 – 1978)
1951 – prepustený zo SAVU pre údajný kozmopolitizmus
1951 – vedúci redaktor tzv. teoretickej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (neskôr premenovaného na Tatran
1951 – narodila sa mu dcéra Marta
1954 – narodila sa mu dcéra Katarína
1957 – vyšlo dielo Literárna siluetka J. W. Goetheho
1958 – zomrela mu šesťročná dcéra Marta
1959 – narodil sa mu syn Tomáš
1961 Majster Pavol z Levoče (spoluautor). Majstri slovenskej palety
1962-1963 pracovník Slovenskej akadémie vied, Kabinet orientalistiky
1963 – 1972 pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV
1964 – narodila sa mu dcéra Andrea
1966 –udelenie hodnosti kandidát vied (CSc.) na základe práce Kapitoly z dejín svetového divadla
1968 – rehabilitácia v SAV v súvislosti s prepustením a obvinením z tzv. kozmopolitizmu v roku 1951
1965–1969 –šéfredaktor odbornej revue Slovenské divadlo
1972 -- začal prednášať na Vysokej školy múzických umení
1973 – 1989 samostatný vedecký pracovník Umenovednom ústave, sekcie divadla a filmu
1973 – pracovník Umenovedného ústavu SAV
1974 – udelenie Striebornej plakety Ľudovíta Štúra (SAV)
1976 – vyšlo dielo Estetické paralely umenia
1976 – zákaz knihy Estetické paralely umenia
1979 – zomrela mu manželka Mária
1990 – Predsedníctvo SAV rehabilitovalo Júliusa Pašteku
1990 – 1995 vedúci vedecký pracovník Kabinetu divadla a filmu SAV.
1991 – vyšlo dielo Slovenská dramatika v epoche realizmu
1991 – na základe monografie Slovenská dramatika v epoche realizmu získal titul DrSc.
1992 – na Vysokej škole múzických umení získal hodnosť univerzitného profesora
1995 – odchod do dôchodku zo SAV
1995 – vedecký redaktor vydavateľského družstva Lúča
1998 – vyšlo dielo Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku I. II. Eseje o svetových dramatikoch
2001 – udelený čestný titul doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave
2002 – vyšlo dielo Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny
2004 – vyšlo dielo Literatúra ako svetlo
2005 – vyšlo dielo Spätný pohľad bez kamery
2008 – vyšlo dielo Jozef Felix ako literárna osobnosť
2009 – udelený čestný titul doctor honoris causa Katolíckej univerzity v Ružomberku
2010 – vyšlo dielo Spomínam očami (Štúdie a spomienky)
2011 – vyšlo dielo Nemecké siluety
2014 – vyšlo dielo Dotyky s básnikom Dantem
2015 – vyšlo dielo Takto som ich poznal
2016 – vyšlo dielo Mozaika
