��������

Šimon Ondruš študoval v rokoch 1938 – 1946 na gymnáziu v Levoči, v rokoch 1946 – 1951 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil až do roku 1992 ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v rokoch 1962 – 1963 jej prodekan, v rokoch 1963 – 1965 dekan, v rokoch 1964 – 1988 vedúci Katedry slavistiky a indoeuropeistiky. V rokoch 1959 – 1961 bol lektorom slovenčiny a češtiny na univerzite v Debrecíne, v rokoch 1967 – 1969 hosťujúcim profesor slovakistiky a bohemistiky na univerzite v Kolíne nad Rýnom. Už ako stredoškolák publikoval literárne príspevky v časopise Rozvoj. V neskoršom období pod vplyvom prof. E. Paulinyho sa systematicky začal venovať jazykovede. Autor monografie Život a dielo Metoda, prvoučiteľa národa slovienskeho (1985), kníh Odtajnené trezory (2000), Odtajnené trezory slov 2, 3 (2002, 2004), početných lingvistických, etymologických a komparatívnych monografií (napr. Úvod do slavistiky, 1955; Úvod do štúdia jazykov, 1981) a štúdií. Jazykovedné štúdie, odborné recenzie a úvahy o veľkomoravskej literatúre zverejňoval v mnohých slov. i zahraničných zborníkoch a časopisoch (Philologica, Jazykovedný zborník, Slov. reč, Kultúra slova, Jazykovedný časopis, Literárny týždenník, Slov. pohľady, Slavia, Kratylos, Acta Universitatis Carolinae, Slavistična revija, Paleobulgarica, Etimologija a i.).