Jeden recenzent zaradil moje postavy kmileniálom. Ide omoju generáciu, ktorá ešte čiastočne vyrástla vsocializme apotom vkročila do takzvaného kapitalizmu. Tam už každý hrá sám za seba. Ostali sme rozkročení medzi týmito dvomi systémami. Máme čosi ztoho starého myslenia, ale zároveň by sme chceli byť aj tí noví amoderní. Nemáme však na to dostatočné ego apriebojnosť. Nechce sa nám vracať späť, kde boli naši rodičia, ana pohyb dopredu sa cítime byť starí. Aj ja keď sa pozerám na dnešných mladých, tak sa čudujem, odkiaľ berú tú suverenitu. My sme stále ešte takí, že „Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem“. Alebo skôr: „Prepáčte, že existujem“.
in: Denník N, rozhovor, 28. augusta 2018
Sčasti je to rozpad ilúzií. Vpoviedkach ide napríklad oľudí, ktorí vyštudovali humanitné odbory anevedia si nájsť prácu. Aj ja som zažila, že môžete mať dve vysoké školy aaj tak neviete, čo si počať. Hľadáte si prácu apritom pozorujete svet okolo, vktorom pre úspech stačí natočiť video na Youtube. Takže upadáte do skepsy anecháte sa unášať prúdom.
in: Denník N, rozhovor, 28. augusta 2018
