Smenom Uršuľa Kovalyk sa vliterárnom kontexte stretávame ako sodvážnou feministickou spisovateľkou, ktorá od samého začiatku vie, čo chce. Má zdravú bezočivosť, invenčnosť apodľa jej slov ju nezaujíma, čo si ojej textoch myslia ostatní. Jej literárny debutNeverné ženy neznášajú vajíčkabol prijatý rozporuplne, sistými výhradami, odmietavo, ale aj oslavujúco. To, že okolo jej próz vznikla debata, mladej Košičanke naznačovalo, že jej diela si zaslúžia, aby sa onich diskutovalo, čo vpraxi znamenalo, že „prešla“. Vo svojich prvých poviedkach ukázala, ako na svet hľadí žena. Jej postrehy boli originálne, ikeď miestami sa zdalo, že najlepšie (literárne najkvalitnejšie) sú časti, v ktorých sa autorka mužom vyhýba. Vjedenástich prózach prvej knižky sa vyrovnáva hlavne skonfliktom pohlaví, ktorý variuje vrozličnom feministickom nadhľade, pohľade apodhľade vo svete, vystavanom spatriarchálnou konštrukciou. Vtomto žensky filtračne zúženom nazeraní vychádzala na povrch miestami prvoplánovosť ajednoduchá lineárnosť, pre ktoré sa autorka stala dobrým terčom pre (mužskú) literárnu kritiku. ʰó je však pre ňu maximálne slobodný priestor, vktorom si robí, čo chce; je to psychohygiena, nutnosť akoniec koncov ivýchodisko. VpoviedkeNárod Orionovvpozadí za nešťastným manželstvom cítiť aj odmietanie konzumnosti, ktorá ľudí núti vylepovať si zadarmo do okien cudziu reklamu. Príjemným čítaním aaj akýmsi oddýchnutím od „hrôz mužského sveta“, ako sú násilnosti, úchylky, alkoholizmus či hlúposť, je poviedkaհáٲԾstancujúcou Matildou. Nie práve bežný pohľad na glorifikovaný disent ponúka zasa vStarobe sDušanou. Rada vytvára aj snové príbehy (ѳž첹) alebo nachádza poetiku tam, kde by ju iní nehľadali (žԲ). Druhou knihouTravesty šouakoby sa autorka viac ponorila do sveta žien, do ich intímnejšej pozície, kde sú sami sebou anepotrebujú sa na nič hrať. Do popredia vystúpila prepracovanejšia vnútorná poetika ado úzadia sa konečne dostala vdebute zjavná naratívna prvoplánovosť. Myšlienky, obavy, vnútorné konflikty atúžby – toto malo byť hlavnou témou jej druhého diela azdá sa, že sa jej to podarilo. Príjemným čítaním sú poviedky akoDažďový Jo, omalom mužíčkovi v„baletkovských šatách“,Šíč첹, opisujúca dievčinu posadnutú voyeurstvom, aleboVoľný byt, kde predstavila dvoch mladých ľudí usilujúcich sa prísť opanenstvo čo najkrajším spôsobom. Melancholicky pôsobí aj príbeh ostarnúcej speváčke podľa ktorého je nazvaná celej kniha –Travesty šou. Práve pri týchto poviedkach akoby sa zautorky predierala navonok jej skutočná osobnosť, ktorá vie písať, má vlastný štýl avie sa naplno predviesť.
Radoslav Tomáš
