Michal Harpáň študoval na gymnáziu a potom juhoslovanské literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde od roku 1969 pôsobí ako asistent, neskôr docent, profesor a vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry, zároveň prednáša slovenskú literatúru na filozofickej fakulte univerzity v Belehrade a teóriu literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne. V rokoch 1974 – 1981 bol šéfredaktorom časopisu Nový život. Významný predstaviteľ modernej literárnej vedy, ktorý poukázal na hodnoty slovenskej dolnozemskej literatúry, v kritickej činnosti ovplyvňoval jej vývoj a nástup novej generácie. Kritiky a literárne recenzie o tejto problematike zhrnul do kníh Priestory imaginácie (1974) a Kritické komentáre (1978). Autor prác Poézia a poetika Michala Babinku (1980) a O Paľovi Bohušovi (1998), monografie Teória literatúry (1986) a i. Vo viacerých ďalších knižných prácach a štúdiách sleduje vývinový oblúk slovenskej vojvodinskej literatúry a chronológiu tohto vývinu. Sústreďuje sa aj na typologické otázky tvorby popredných osobností slovenskej dolnozemskej prózy. Autor kníh: Hlboké koľaje – antológia prózy juhoslovanských Slovákov(1988),Premeny rozprávania(1990),Zápas o identitu(2000),Texty a kontexty(2004),Literárne paradigmy (2004) a i. Zostavil niekoľko antológií a výberov (Rodisko hmiel, P. Bohuš, J. Labáth, J. Kmeť a i.). Do srbčiny prekladá slovenskú prózu a literárnu vedu.
