Andrej Mráz

28. 11. 1904
Báčsky Petrovec (Srbsko)
—&𳾲; 29. 5. 1964
Bratislava
Pseudonym:
Andrej Bodroň, Dragovan, Galádik, Karol Matliar
ŽáԱ:
editorská činnosť, esej, literárna veda, odborná literatúra

Životopis autora

Andrej Mráz študoval na gymnáziách v Novom Vrbase, Békešskej Čabe a v Novom Sade, kde v roku 1925 zmaturoval, 1925 – 1929 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1929 – 1930 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave, 1930 – 1938 referentom Literárnohistorického odboru Matice slovenskej v Martine, 1932 – 1938 hlavným redaktorom Slovenských pohľadov, 1938 – 1964 pedagógom, od 1953 vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už ako vysokoškolák vydal prvú monografiu o S. Hurbanovi Vajanskom (1926). V množstve literárnych kritík, článkov a statí sa vyhranil ako nadgeneračný kritik a propagátor realistickej metódy v literatúre. Značnú pozornosť venoval problematike česko-slovenskej literárnych a kultúrnych vzťahov. Ťažisko jeho vedeckej práce spočíva v prácach literárnohistorického charakteru. Je autorom monografickej štúdie o Jozefovi Škultétym (1933), monografii o Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1875 a o Jánovi Kalinčiakovi (1936), monografie Literárne dielo Terézie Vansovej (1937), neskôr prác o Gustávovi Maršallovi-Petrovskom, H. Gavlovičovi, Jánovi Čajakovi, Andrejovi Truchlom-Sytnianskom, Mikulášovi Štefanovi Feriančíkovi, Jánovi Kollárovi, zasiahol aj do polemík o Rázusov román Odkaz mŕtvych (1942). V ďalších dielach skúmal vzťahy slovenskej a ruskej literatúry i stav slovenskej literatúry v Juhoslávii (Dnešný stav slovanskej vzájomnosti u Slovákov, 1945;Ruské momenty v diele Jána Kollára, 1946;Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch, 1948;L. N. Tolstoj u Slovákov, 1950;Z ruskej literatúry a jej ohlasov u Slovákov, 1955;Rozhovory o vojvodinských Slovákoch, 2004). Pripravil syntetické Dejiny slovenskej literatúry (1948) a syntézu Slovenská literatúra od sedemdesiatych rokov 19. stor. po rok 1918 (1952). Vydal knihy Spoločenské otázky v predprevratovom slovenskom románe (1950),Poprevratové dielo Martina Kukučína (1953), Medzi našimi literatúrami (1960). Posmrtne vyšli jeho spomienkové a autobiografické diela (Čím slovo žilo, 1967;Brázdami života, 1974); výbery z recenzistiky a článkov (Medzi prúdmi, 1969;Minulosť a prítomnosť slovenskej kultúry, 1987). Bol tiež zakladateľskou osobnosťou slovenskej dramaturgie, divadelnej histórie a teórie (Ideové základy slovenského divadla, 1938). Výber z jeho divadelnokritickej a publicistickej tvorby vyšiel až posmrtne (Pohľady na slovenskú drámu, 1975).