Doterajšiu literárnu tvorbu Jozefa Banáša možno charakterizovať ako tematicky žánrovo rozmanitú. Na jej začiatku to boli realistické, jemne ironické poviedky z dedinského mestského prostredia televízne scenáre, v ktorých v dramatickom útvare zhodnotil svoje pôsobenie vo fabrickom prostredí. Nasledoval úspešný filmový scenár Začiatok sezóny po skúsenostiach v diplomacii divadelné hry Tréning na štátnika No comment, v ktorých si overil schopnosti aforistického paradoxného pomenovania sveta politiky jeho historicky takmer nemenných mechanizmov. Tie neskôr využil aj v diele Idioti v politike. Nateraz poslednou Banášovou knihou je dokumentárny román Zóna nadšenia ǻپٳܱdz Dramatický príbeh priateľstva lásky (1968 – 2008), v ktorom zužitkoval predchádzajúce fabulačné skúsenosti, schopnosť písať živé dramatické dialógy charakterizovať nimi jednotlivé postavy diela. Rozsiahle jazykové znalosti prístup do archívov vo viacerých krajinách mu umožnili vytvoriť zaujímavú, objavnú hodnoverne pôsobiacu dokumentárnu bázu tohto románu.
Prvé poviedky Mimoriadny rýchlik Busta publikoval na začiatku osemdesiatych rokov v Novom slove mladých, obe neskôr vyšli v knihe Lepší ako včera poviedka Mimoriadny rýchlik aj v antológii 21 autorov mladej slovenskej poviedky Na večeru budú štvorlístky. Zostavovateľka antológie O. Feldeková charakterizovala týchto autorov ako ľudí, ktorí „žili zaujímavým intenzívnym životom boli schopní o ňom pekne vypovedať“. Banášova poviedka je však príbehom s problémovou výpoveďou, rozprávaním v prvej osobe o náhode, ktorá naruší zmení rozprávačov svet odkrytím hlbších, problémovejších vrstiev života. Jej dramatický potenciál príbehovú nápaditosť potom autor využil ako súčasť televízneho scenára Nebráňte vtákom lietať. V ďalších poviedkach Vtáčik Paulína, Začali sa horúčavy, Zájdeme spolu na Podzávoz Animatic clavitist, ktoré vyšli až so značným časovým odstupom v knihe Lepší ako včera, Banáš tematicky čerpá zväčša z dedinského prostredia prináša zaujímavý, zelinkovsky do jemnej grotesky posunutý pohľad na svet ľudí, ktorí zápasia so zdedenými predsudkami, ťažko sa vyrovnávajú hoci len s náznakmi ženskej emancipácie svoje vnútorné i vonkajšie konflikty riešia „klasickým“ dedinským spôsobom: pitkou, bitkou či robotovaním do úmoru. Rozsiahla poviedka Zájdeme spolu na Podzávoz, ktorá je rozprávačovým prehovorom k otcovi o ich rodinnom živote vo chvíli, keď otec pre zhubnú chorobu zo života odchádza, okrem dôvernej znalosti kysuckého prostredia prekvapí tatarkovskou vrúcnosťou z novely Ešte s vami pobudnúť. V nej Tatarkov rozprávač zhodnocuje svoju pozitívnu životnú skúsenosť s matkou, jednoduchou dedinskou ženu, kým Banáš problémový vzťah s otcom, sudcom, poznačeným deformáciami komunistického súdnictva. Prozaická zrelosť, rozprávačská plnokrvnosť, plastické obrazy dedinského sveta s dominujúcou postavou Karola Vicena, „večného vtipkára viťúza“, charakterizuje umelecky najzrelšiu poviedku Animatic clavitist. Poviedka sa stala aj základom filmového scenára Začiatok sezóny, ktorý potvrdil jej kvalitu „lyrického príbehu o tom, ako starý človek stráca znovu nachádza svoje šťastie, aby ho znova stratil možno zasa našiel“.
V deväťdesiatych rokoch Banáš tvorivo inklinuje k divadlu prináša do slovenskej dramatiky postavu francúzskeho diplomata Talleyranda, aby v jeho dramaticko-komediálnom súboji s ministrom vnútra Fouchém poukázal na problémy morálka verzus moc preskúmal, nakoľko platí, že „morálka je pre občana možnosťou pre politika povinnosťou“. Tvorivé skúsenosti z hier Tréning na štátnika No comment, obohatené o štvorročnú parlamentnú skúsenosť, rozsiahle znalosti zo sveta európskej politiky politikov v ostatných dvoch storočiach Banáš úspešne zužitkoval v knihe Idioti v politike. Je to zábavný, ironický, groteskný, poučný aj varujúci pohľad na svet politiky všeobecne tej slovenskej zvlášť. Ušľachtilí, donkichotskí politickí idealisti v tomto svete vedú beznádejný zápas s politikmi, ktorých charakterizujú presne opačné vlastnosti ideály. Román Zóna nadšenia autor v podtitule označil ako dramatický príbeh priateľstva lásky situoval ho do rokov 1968 až 2008. Začína sa krátko pred tragickou augustovou okupáciou, keď sa hrdina knihy zoznámi s mladou Ukrajinkou Sašou, s ktorou prežije krátky, ale intenzívny ľúbostný vzťah (ktorá potom príde na Slovenskou s okupačnou armádou) so západonemeckým ľavicovým študentom Thomasom, ich paralelne dramaticky sa rozvíjajúce príbehy včleňuje do dokumentárneho tkaniva románu. Táto dokumentárna vrstva románu predstavuje takmer polstoročie kľúčových udalostí odvíjajúcich sa od augustových dní ukazujúcich rozmanité, často zničujúce dôsledky nielen na osudy hlavných postáv románu, ale aj celej zóny nadšenia – ako metaforicky život dianie za železnou oponou videné zvnútra nazval autor. Na základe rozsiahlych, donedávna tajných archívnych fondov pamätí politikov autor ukazuje manipulácie nielen so slobodou jednotlivcov, ale celých spoločenských geopolitických systémov. Románová faktografia však nepotláča príbeh, ktorý nie je len jej ilustráciou, ale žije vlastným životom, kde sa zrkadlia všetky základné zložky „socialistického absurdistanu“, ktorý prežili komunizmom ovládané štáty – v predĺženej podobe pokračovali aj po jeho páde. Zóna nadšenia patrí v slovenskej literatúre k vydareným dielam dokumentárneho románu otvára autorovi – aj iným autorom – priestor na zmapovanie ďalších tém z našich donedávna tabuizovaných, zamlčiavaných či len „nezbadaných“ historických udalostí osobností.
Anton Baláž
