Čomaj bezpečne zvládol jeden zo základných znakov poctivej reportáže, ktorým je strohosť askratka. Umenie reportáže – aJán Čomaj to knihou Veľký biliardový stôl potvrdzuje – nie je totiž ani tak umením vedieť „písať“, ako skôr umením vidieť, objaviť prekvapujúce súvislosti medzi tzv. malými dejinami, osudom jediného ľudského života aveľkými dejinami, ktoré ho nemilosrdne drvia vo svojom slepom súkolesí.
Roman Kaliský
Charakteristickou črtou reportéra Jána Čomaja je najmä to, že je dobre poznateľný. Zďaleka izblízka. Nemôžete sa pri čítaní jeho reportérskych výkonov pomýliť, lebo osobnosť – to je štýl! Na samý začiatok charakteristiky jeho tvorby treba postaviť schopnosť nájsť objavnú tému, teda takú, do ktorej by sa ostatní publicisti vonkoncom nehrnuli. Najlepšie črty Čomajovho reportérskeho umenia nájdeme aj vjeho knihe Kruté osudy. Obdivujeme jeho schopnosť originálne sa dívať, apreto aj jedinečne vidieť. Aobjavujeme vtýchto prózach ešte jednu črtu, ktorú akoby bol doteraz spisovateľ areportér Ján Čomaj vedome potláčal. Je ňou štedrosť, sakou sa rozdáva! VKrutých osudoch už neskrýva nič, nič si nešetrí pre budúcnosť. Púšťa nás do najtajnejších zákutí svojej duše.
Drahoslav Machala
Aj pre literatúru platí, že ju treba vychodiť avysedieť, ako povedal Alexander Matuška. Aj nažiť, pravdaže – rovnako ako náročnú, umelecky hodnotnú reportáž. Ján Čomaj je ako reportér úspešný asilný aj preto, že pred jeho reportážami boli dlhé roky prípravy apoznávania. Kto dobre pozná, môže aj hodnotiť, cudzí život nie je preňho krehký porcelán, ale otvorený ľudský prípad.
Ján Beňo
Príbehy Jána Čomaja otvárajú čarovný adobrodružný svet vzrušujúcej práce iných ľudí. Autor dokázal, že za dobrodružstvom afantáziou netreba ísť medzi rokle Skalistých hôr, či do kráterov Mesiaca. Hŕstka reportáží vknižke Smrť sedí vpredu uvádza príbehy, nad ktorými sa zatají dych.
Anton Hykisch
