��������

Totálnosť poznávacieho zásahu, absolútnosť úsudku, naliehavosť osobnostného výrazu a vždy etickotvorné ladenie príhovoru k človečím dejinám, také sú hlavné znaky úderne pôsobivej Mináčovej krátkej eseje.

Pavol Števček

Nehovoril málo a nehovoril zriedka, pretože nie málo a nie zriedka ho pálila chvíľa, nie málo a nie zriedka vystupoval za alebo proti veciam, ktoré sa dotýkali jeho hlavy alebo srdca a ktoré sa týkali nás všetkých – k vysoko brizantným problémom našej doby a jej vývinu. Nikdy sa nechcel iba prizerať, nechcel byť nerušený, imúnny a indeferentný.

Vincent Šabík

Bratia Karamazovovci ako "roman brut" (román o epoche) sa vyvíja smerom k "roman passif" (román o individuálnej ľudskej existencii), �ұ�Ա��á������ ako "roman brut" sa vyvíja smerom k "roman actif" (román ako stvoriteľské gesto hlavného hrdinu a autora).

Andrej Červeňák

Mináč i Sartre sú dvoma stranami jednej a tej istej mince. Obaja sú reprezentantmi epochy kritického rozumu, ktorá sa do nich vliala ako betón do formy monumentu. Rozdiel je len v tom, že Mináč žil v spoločnosti, ktorú chcel, Sartre v spoločnosti, ktorú nechcel. Vždy však hovorili o tom, aj keď hovorili celkom o inom.

Alexander Halvoník