František Andraščík absolvoval gymnázium v ʰšDZe, kde v roku 1951 maturoval, 1951 – 1956 študoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách bol v roku 1956 – 1959 redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave, potom odborným asistentom Univerzity P. J. Šafárika v ʰšDZe, od 1967 žil na invalidnom dôchodku vo Fričovciach a neskôr v ʰšDZe. Po časopiseckých začiatkoch (v Mladej tvorbe, Matičnom čítaní a i.) debutoval zbierkou reflexívnej lyriky žԾ (1963). Ďalšie zbierky: Prísne ráno (1965), Rekviem za živým, ܲíԲԾ (obe 1967), Úpenlivé ruky (1985) a Svetadiel Tabu (1990). Okrem básnickej tvorby je autorom prózy ܱ岹Dzť (1970) a esejistických úvah o zmysle básnickej tvorby, ktoré knižne vyšli v r. 2006 v edičnom spracovaní J. Zambora pod názvom Eseje. Reprezentatívny výber z básnikovej poézie áԱ (2011; ed. J. Zambor) okrem výberu z knižne a časopisecky vydaných diel obsahuje aj autorove dosiaľ nepublikované básne.
