Triezvenie obsahuje pätnásť poviedok, ktorých spoločným momentom sú životné zlyhania, presnejšie čierny humor pri opise týchto zlyhaní. Pri čítaní sa toľko nasmejete, až vám budú slzy tiecť. Vtýchto poviedkach je naozaj všetko svojou nezmyselnosťou zároveň smiešne asmutné – rozhovory manželov, vzťahy detí arodičov, činnosti vzamestnaní. No najnezmyselnejšia anajsmiešnejšia je predsa len smrť. Oplatí sa po tejto knižke siahnuť, už aj kvôli tomu, aby ste videli, kam až Šebesta hranice morbídnej zábavy dokáže posunúť.
Pavol Rankov
Nejde len oindividuálne rozpoloženie, je vtom aj pečať doby. Vždy ide o „stretnutie“ individuálneho osudu sdobovým kontextom. Takže, humor (väčšinou čierny), irónia aabsurdita vŠebestovej zbierke Triezvenie nás naozaj dobre pobavia, ale tým sa jej význam nevyčerpáva. Ipri tom intelektuálne vyostrenom humore interpretuje tu autor čosi vážne, čo determinuje svet našej súčasnosti. Ato je plus.
Vladimír Petrík
Jednotiacou líniou Šebestových rozprávaní vsúbore próz Triezvenie je čierny humor airónia. Za manifest vtomto zmysle môžeme prijať pár riadkov nazvaných Horoskop, ktoré ma zvlášť povzbudili. Vytrhnuté zkontextu: „Ako červovi, ktorý sa živí mŕtvolami, sa vám bude dariť oveľa lepšie. Oveľa lepšie“ (s. 21). Je zrejmé, že práve iróniou asarkazmom sa dá najpresvedčivejšie zachytiť bizarnosť posledných rokov. Takmer všetci hrdinovia próz konajú amyslia na základe spoločenskej plochy, ktorá ich vplnej miere determinuje. Neistota zbudúcnosti, nedôvera vinštitúcie anestabilita vzťahov. Napriek tomu, alebo práve preto, si však muži aženy vtýchto textoch autenticky uvedomujú seba. Vidno tu pochopenie súvislostí aformálnu hravosť. Ato vdnešnej literatúre rozhodne nie je málo.
Ivica Ruttkayová
Šebesta vytvoril predovšetkým čistý, pravidelným rytmom pulzujúci príbeh, vktorom je veľa humoru anápadne priveľa zadieravej irónie. Pritom autorovi ide zjavne očo najplastickejšie zachytenie existenciálneho pechorenia strednej spoločenskej vrstvy vzložitých transformačných časoch, udržiavajúcej si za každú cenu svoj spoločenský štandard apritom sa príliš často prepadávajúcej do čiernych dier vlastnej existencie. Ani pes, ktorý sa vknihe smeje, nie je len vytúženým objektom osamelého adolescenta, je akýmsi tvorcom filozofie príbehu záchrany rodiny, akého by si do príbehu nevpustila nijaká postmoderne sa tváriaca literárna štylizácia. Ak sa vŠebestovej knižke smeje, znamená to, že stýmto deravým abezohľadne dopredu sa derúcim svetom sa dá niečo robiť, treba len stvoriť tých správnych hrdinov.
Alexander Halvoník
Juraj Šebesta napísal veľmi súčasnú arealistickú knihu aja verím, že vosudoch tak ľudsky aplasticky príťažlivo vykreslených hrdinov si nájdu útržky svojich príbehov mnohí znás. Knižka Keď sa pes smeje má perspektívu osloviť imladých, veď hovorí ich jazykom, aj oich problémoch. Odkrývanie citového života vtrojgeneračnej rodine určite nie je ľahkou úlohou, no autor tento problém zvládol shravým nadhľadom avšadeprítomným humorom, ktorý odľahčuje avyvažuje aj tie najtragickejšie okamihy príbehu.
Andrijan Turan
Šebesta si zvolil jazyk, ktorý zodpovedá danému prostrediu. Jeho mládež často hovorí slangom, rodičia všpeciálne vyčlenených dialógoch zasa mestským dialektom, prastarí rodičia, zjednej vetvy pôvodom Moravania, sa zasa vyjadrujú miešanou češtinou. Táto jazyková zmes, nepresahujúca mieru únosnosti, dodáva románu zvláštny kolorit. Treba zdôrazniť, že hoci autor mal dosť príležitostí, takmer nikde nesiahol po vulgarizmoch, čím sa román ipo tejto stránke líši od próz stínedžerskou témou.
Jozef Bžoch
Možno dokonca povedať, že čitatelia už dávno nemali možnosť stretnúť sa sknihou pre mládež, vktorej by sa takým komplexným aautentickým spôsobom monitoroval proces dospievania vsúčasnosti aktorá by záberom životnej problematiky ahĺbkou ponoru do nej tak úspešne plnila ambíciu osloviť nielen dospievajúcich, ale aj dospelých čitateľov.
Zuzana Stanislavová
Juraj Šebesta je dobrým pozorovateľom azo všedných drám obyčajných ľudí vytvoril čítavý, vtipný ahlboký príbeh. Úspešne sa vyhol lacným klišé aefektným literárnym konštrukciám. Šebesta dokáže majstrovsky zachytiť až poeticky trápne momenty každodenného rodinného aosobného života – rannú hádku okúpeľňu, bedákanie nad účtami či takmer katastrofálnu príhodu shnačkou vzamknutom záchode vkine. Pes všetko vidí, všeličo oľudských úletoch vie, ale našťastie sa len smeje anič neprezradí. Kniha Juraja Šebestu sa na rozdiel od väčšiny slovenskej literárnej produkcie tvári omnoho skromnejšie, než by si mohla dovoliť. Ľahko avtipne hovorí ovážnych veciach – prvých chaotických vzťahoch, kríze stredného veku, rozpade manželstva azomieraní blízkych. Bonusom sú výborné dialógy asvieži hovorový jazyk.
Dado Nagy
