Hana Zelinová sa vo svojej prekvapujúco pohotovo vytvorenej románovej trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušenia Dievočka, vstaň! (obe 1948) pokúsila zrekapitulovať celú naturistickú víziu sveta – od rozkladných dôsledkov mestskej civilizácie (na ktoré upozorňovali najmä Chrobák Ondrejov), ktoré však lákali naivných dedinčanov pozlátkou ľahšieho života, až po nevyhnutnosť návratu do lona prírody dediny. Charakteristiky Zelinovej rozprávačstva sa zvyčajne vyčerpávajú pri konštatovaní autorkinej záľuby vbizarnej (expresívnej) fabulácii, inšpirovania sa severskými rodovými ságami či nemeckou regionalistickou prózou. V literárnej histórii žije znej fakticky len názov prvého dielu „vďaka“ polemike vyvolanej J. Felixom. No príbeh Valérie Baltazárovej je hlbinne modelovaný na spôsob biblických či spasiteľských sujetov mystérií (zostúpenie zvýšin – konfrontácia sprotivenstvami sveta – pokúšanie – zdanlivá smrť – vzkriesenie), čo ostatne prezrádza aj následnosť nadpisov jednotlivých častí. Pozoruhodné je už to, že Zelinová si trúfla do tejto typicky mužskej sujetovej roly postaviť ženu, čím len chcela podčiarknuť kritickosť situácie (neexistencia mužského následníka!). Bizarne expresívna fabulácia zodpovedá aj sujetu o„navrátenom synovi“, ktorý stojí práve na šťastnom vybrdávaní protagonistu zo všetkých protivenstiev a pokušení. (...) Nejde tu iba onarýchlo „spichnutý“ tendenčno-propagačný text. Práve týmto „samospasiteľským“ modelovaním sujetu sa autorka usilovala vyjsť vústrety dobovému hľadaniu východísk zhodnotovej krízy, ktorú chápala hlbšie ako aktuálne doliehajúcu vojnu, navyše stavať voči východisku vnucovanému komunistami inú alternatívu.
Viliam Marčok
Hana Zelinová patrí nepochybne medzi najúspešnejších slovenských autorov posledných desaťročí. Svedčia o tom nové vydania jej románov, aj ich náklady. Vedela svojím prozaickým umením podchytiť a udržať si priazeň širokého okruhu čitateľov. Dôraz položila nie na dosiahnutie historickej vernosti (tá sa musí merať srealitou), ale na rozvinutie vzrušujúceho historického príbehu s mravným vyznením. Práve mravný aspekt patetizuje románový príbeh, ktorý by ináč mohol klesnúť na triviálnu rovinu. Dielo Hany Zelinovej oživuje vývinový literárny prúd, cez ktorý sa realizuje takmer ničím nehatená transfúzia medzi dielom a čitateľom.
Vladimír Petrík
