ղľáԾ
24. medzinárodný knižný veľtrh Salon du Livre
Objavovanie súčasnej čínskej literatúry
VParíži sa uskutočnil 24. medzinárodný knižný veľtrh Salon du Livre (19. – 24. marca 2004), ktorého hlavným usporiadateľom bol francúzsky Národný syndikát vydavateľov a čestným hosťom Čína. Čínska literatúradominovala vo francúzskych kníhkupectvách vďaka kampani Za objavovaním čínskeho písomníctva už od januára. Do kampane sa zapojilo približne 400 kníhkupectiev vcelom Francúzsku, ktoré prezentovali 22 nových preložených titulov čínskych autorov najmä zvydavateľstiev Bleu de Chine, l´Aube, Seuil, Philippe Picquier aďalších. Kníhkupectvá zároveň súťažili onajkrajší výklad sčínskymi titulmi. Súťaž vyhodnotili na veľtrhu počas dňa určeného profesionálom (pondelok). Priamo na výstavisku zastupovalo čínsku literatúru 20 tisíc titulov vorigináli aj vo francúzskych prekladoch asčitateľmi sa stretlo na besedách či autogramiádach takmer štyridsať pozvaných autorov zČíny, Taiwanu aHonkongu.
Kniha – nástroj vzdelania a humanizmu
Počas šiestich dní sa na ploche výstaviska (50 tisíc štvorcových metrov) stretli zástupcovia 1200 vydavateľov, ztoho 300 zahraničných z25 krajín, 1850 autorov ailustrátorov na 400 odborných besedách a2500 autogramiádach stakmer 200 tisíc návštevníkmi. Napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam vsúvislosti sbombovými teroristickými útokmi 11. marca vMadride sa očakávaný počet návštevníkov neznížil. Knihám a knižnej kultúre vkaždom jej význame venovali pozornosť médiá sceloštátnou pôsobnosťou iso zahraničnýmvysielaním, plagátmi Salónu boli vyzdobené dopravné linky smerujúce kPorte de Versailles, bilboardy vstaniciach metra upozorňovali na najväčšiu knižnú webovú stránku . Jednoducho, pre Paríž je sviatok knihy posvätný aknižný salón je marcovou udalosťou číslo jeden.
Cieľom 24. ročníka Salon du Livre bolo okrem boja proti negramotnosti upozorniť na možnosti rozvoja čítania vnemocničnom prostredí, na pomoc malým vydavateľstvám, na sprístupnenie literatúry študentom, na profesionálnu spoluprácu azabezpečenie medzinárodného profesionálneho postavenia vydavateľov a kníhkupcov. Konkrétnymi príspevkami na splnenie týchto zámerov bola napríklad burza originálov komiksov, zktorej výťažok venovali Inštitútu Gustava Roussyho, európskemu centru na liečenie rakoviny. Po prvý raz mali tento rok študenti polovičné vstupné počas celého veľtrhu. Vďaka akcii nazvanej ,,odrazový mostík“ (trampoline) budú malé vydavateľstvá ekonomicky zvýhodňované.
Slovenčina srdcia láme
Národnú prezentáciu Slovenska pripravilo Literárne informačné centrum, prezentovala sa na nej dvadsiatka vydavateľov približne 250 titulmi. Francúzski vydavatelia, ale aj bežní návštevníci prejavovali záujem najmä oučebnice slovenčiny, prekladové slovníky, publikácie oSlovensku alebo jednotlivých mestách či regiónoch. Zvýšený záujem oslovenčinu súvisí nielen sinvestíciami francúzskych firiem na Slovensku, ale neraz vyplýva zčisto súkromných pohnútok. Istý mladý Francúz sa zapísal na jazykový kurz slovenčiny, pretože chce dokázať vážny záujem osvoju priateľku na Slovensku a vlete ju chce takto prekvapiť. Verme, že láska mu pomôže zdolať všetky prekážky pri zháňaní učebných textov slovenčiny. Prakticky neexistuje nijaká učebnica slovenčiny špeciálne pre Francúzov. Lektori slovenčiny si prispôsobujú učebnicu češtiny apomáhajú si vlastnými textami. Skôr odradiť ako podnietiť ženbychtivých či podnikavých Francúzov, aby sa učili po slovensky, môže aj situácia sprekladovými slovníkmi. Kto si nájde záľubu vnašej krajine anašej reči, nemá to ľahké. Aj dievča, ktoré robí drahoty, vzbudzuje spočiatku väčší záujem, ale môže sa stať, že ak to preženie anespraví ústretový krok vpravý čas, zostane na ocot. Zdá sa, že pre slovenčinu ten pravý čas už nastal. Veď Európska únia je ovzájomnej komunikácii, kde partneri – intímni či obchodní – chcú dokázať skutočný záujem otoho druhého aj tým, že sa naučia jeho jazyk. Naši lexikografi avydavatelia by už nemali len cudne klopiť zrak pred záujmom oslovensko-inojazyčné slovníky, ale mali by mu vyjsť aspoň na polcestu vústrety. Inak môže naša ,,ľúbozvučná“ zoctovatieť.
Európanstvo bez gulášu abez folklóru
V expozícii slovenskej knižnej produkcie vnárodnom stánku na Salon du Livre sa prezentovali nielen najnovšie tituly z20 vydavateľstiev, ale aj kolekcia najkrajších kníh za vlaňajší rok apreklady slovenskej literatúry do francúzštiny. Vsamostatnom priestore vyhradenom deťom – Espace jeunesse – pripravili malú výstavu originálov ilustrácií naši výtvarníci, ktorí sa osobne zúčastnili na veľtrhu, Daniel Pastirčák, Miloš Kopták azPrahy Juraj Horváth. Zvonkajšej strany zdobili tento priestor plagáty vlaňajšieho BIB-u aveľký nápis Bratislava. Záujem o slovenskú plagátovú tvorbu prejavili návštevníci svojráznym spôsobom hneď prvý deň veľtrhu. Zpiatich plagátov zostali na stene len tri. Pokladali sme to za prejav uznania.
Keďže svet kníh je živý organizmus,životaschopnosť na takom intenzívne pulzujúcom stretnutí, ako je medzinárodný knižný salón, nestačí dokázať len pasívnou prítomnosťou. Preto aj našu národnú expozíciu dopĺňalo viacero sprievodných podujatí. Autorkou, zväčša imoderátorkou atlmočníčkou jednotlivých programov, ktoré sa konali priamo na výstavisku, ale aj vSlovenskom aMaďarskom inštitúte ana Inštitúte východných jazykov a kultúr INALCO (l' Institut national des langues te civilisations oriental) vParíži, bola vedúca zahraničných aktivít LIC Miroslava Vallová.
Akýmsi slávnostným úvodom týchto programov bol poetický večer slovenských ačeských autorov na Slovenskom inštitúte, na ktorom sa zúčastnila aj veľvyslankyňa SR vo Francúzsku Mária Krásnohorská. Pani veľvyslankyňa prejavila svoju priazeň našej literatúre aknižnej kultúre nielen návštevou nášho stánku, ale aj účasťou na prezentácii našich ačeských spisovateľov na výstavisku. Autorkou scenára poetického piatkového večera bola prekladateľka apoetka Jana Boxbergerová, atak do programu zaradila verše slovenských ačeských autorov, ktorí sú jej najbližší. Väčšinu veršov aj sama preložila do francúzštiny. Českí autori básnik Zbyněk Hejda aprozaici Miloš Urban avParíži žijúci Patrik Ouředník predniesli ukážky svojej tvorby osobne.
Model spoločnej prezentácie českých aslovenských autorov,zo Slovenska doplnený aj maďarským spisovateľom Lajosom Grendelom, mal aj sobotňajší program na výstavisku aukázalo sa, že to bola dobrá voľba. Konkrétnymi ukážkami zdiel Daniela Pastirčáka, Lajosa Grendela, zčeských autorov Zbyňka Hejdu aMiloša Urbana, ale najmä v besede, ktorej hlavnou témou bol prínos našich literatúr kveľkým západoeurópskym literatúram, si poslucháči mohli vytvoriť pestrý, ikeď len čiastkový obraz onašich literatúrach, otom, čo majú spoločné avčom sa odlišujú. Nazdávam sa, že najlepším dôkazom nášho európanstva je aj pre veľkú západnú literatúru práve tvorba Lajosa Grendela. Nielen preto, že francúzski čitatelia si môžu prečítať jeho knihy Príď kráľovstvo tvoje aEinsteinove zvony vo francúzštine aže téma rúcania komunistických apostkomunistických mýtov je pre nich zaujímavá, ale najmä preto, že obdobný prípad vo francúzskej literatúre nenájdeme, aby autor žijúci vo Francúzsku vydával knihy najskôr vo svojej materskej reči aaby sa až potom vydávali vo francúzštine. Ak sa chce autor vo Francúzsku presadiť, musí publikovať po francúzsky. To platí aj pre spomínaného nositeľa Nobelovej ceny Kao Sing-ťiena. Takže kpestrému obrazu Slovenska pre niektorých Francúzov neprispieva odteraz len folklór či vôňa maďarského gulášu, ale aj maďarská literatúra, ktorá sa rodí na Slovensku azobrazuje naše pomery.
Spoločná reč farieb a tvarov
Istá dávka spolupatričnosti Slovákov aČechov pred spoločným vstupom do Európskej únie, sčím súvisí aj zvýšený záujem Francúzov onašu kultúru anáš jazyk, sa sympaticky prejavila aj na improvizovanom vystúpení Patrika Ouředníka vprograme na Inštitúte INALCO, ale najmä pri prezentácii tvorby ilustrátorov. Hoci pražský výtvarník Juraj Horváth (rodák zDevínskej Novej Vsi) smanželkou viedol zaujímavé tvorivé dielne vdrese, vlastne vmontérkach českého vydavateľského domu Bilbao, vzájomne priaznivo sa dopĺňali programom aj na výstavných paneloch so slovenskými ilustrátormi Milošom Koptákom aDanielom Pastirčákom. Rovnako ako Horváthovci dokázali strhnúť deti kvytváraniu rozmanitých obrázkov pomocou jednoduchých pečiatok, uvoľnili si fantáziu nad čiastočne prekrytými reklamnými stránkami zčasopisov, ktoré im pripravil Miloš Kopták. Snajkrajšími prácami sa budete môcť zoznámiť na webovej stránke LIC.
Našu účasť na Salon du Livre možno stručne charakterizovať ako veľmi úspešnú, ato vďaka osobnej zanietenosti jej hlavnej organizátorky, ako aj ľudí, ktorí boli ochotní bez nároku na honorár prispieť kprogramom. Nemožno však zaspať na vavrínoch. Budúci úspech závisí aj od toho, ako sa poučíme zchýb, aby sme uspokojili záujem ožiadané tituly, aby sa vydavateľstvá sprítomnili knihami a kvalitnými propagačnými materiálmi. Svet kníh je naozaj živý organizmus apasivita vňom nemá miesto.
Marta Bábiková
