ղľáԾ
Ján Jánošík z GymnáziaMetodova v Bratislave sa so svojím textom ocitol na stupni víťazov.
Počas stredoveku bola Európa vpodobnej situácii ako iné kontinenty. Vpriemere boli technologické, politické avojenské schopnosti všetkých štátnych útvarov podobné. Od tej doby však starý svet prekonal sériu spoločenských zmien, vďaka ktorým Európa okolité civilizácie nielen prekonala, ale si ich aj podmanila. Od dôb kolonializmu určovali európske štáty politický akultúrny vývoj celého sveta, pričom ztechnologického hľadiska ďaleko prekonávali svojich susedov atento stav trvá vpodstate až dodnes. Môžeme za to vďačiť rýchlym zmenám, prevratom anestabilite, ktoré prinútili európske štáty prispôsobovať sa stále novším výzvam. Zatiaľ čo arabský svet bol homogénnou civilizáciou snespochybniteľnou autoritou islamu avČíne bol politický vývoj limitovaný na výmenu vládnucich dynastií, vEurópe súperili desiatky štátov onadvládu nad územím azdrojmi.
Bolo by chybné nazdávať sa, že Európania boli talentovanejší amali lepšie nápady ako iné národy, koniec koncov ztechnologického hľadiska bola Čína až do renesancie vyspelejšia ako ktorýkoľvek európsky štát ateórie ako konfucianizmus alebo náboženské zdôvodňovanie vlády vIndii avPerzii boli porovnateľné spolitickou filozofiou Tomáša Akvinského. To, čo odlišovalo Európu, bol fakt, že po určitom období bola každá idea nahradená inou, aaj najnespochybniteľnejšie idey ako napríklad neomylnosť katolíckej cirkvi boli konfrontované sprotikladnými názormi. Vskratke, celý svet stál, zatiaľ čo Európa napredovala.
Čo viedlo Európanov ktomu, aby opustili stredovek? Ostaňme na chvíľu voblasti náboženstva. Spomínaný Tomáš Akvinský ainí scholastici zdôvodnili existenciu Boha aCirkvi. Spoločnosť bola presne nalinajkovaná, každý človek patril buď medzi duchovenstvo, šľachtu alebo obyčajný ľud. Tento systém však nebol udržateľný, pretože klérus, ktorý sa mal starať onáboženstvo, neostal iba pri duchovnom živote. Katolícka cirkev začala zasahovať do záležitostí jednotlivých štátov avyužila svoj vplyv na získanie finančného bohatstva. Vpôvodne duchovných úradoch sa objavila korupcia akedysi duchovná filozofia sa začala využívať na obhajobu politickej moci.
Samozrejme, pomery vCirkvi vzbudili kritiku racionálne zmýšľajúcich kresťanov avznikli rôzne reformačné hnutia. Martin Luther, Ján Kalvín ainí pôvodne nechceli vytvoriť samostatné cirkvi, ale zmeniť vtedajšiu štruktúru azaviesť poriadok medzi hodnostármi, očom svedčí aj názov reformácia zlat. reformatio, čo znamená pretvorenie. Po ich neúspešnom pokuse ozmenu si vytvorili vlastné cirkvi a zdalo sa, že vznikla alternatíva kvtedy skorumpovanému katolicizmu. Protestantizmus však využili ríšsko-nemecké kniežatá, ktoré pod zámienkou viery zabrali kláštory acirkevné územia. Tak sa reformácia stala podobným politickým nástrojom ako Cirkev, proti ktorej pôvodne bojovala.
Podobný osud stretol francúzske osvietenstvo. Veľkolepé idey filozofov, ako bol Montesquieu, Voltaire alebo Diderot, sa spočiatku tešili priazni celej európskej inteligencie. Zásady osobnej slobody arovnosti všetkých ľudí sastali aktuálnymi najmä na konci 18. storočia počas Francúzskej revolúcie. Odkaz filozofov pomáhal mobilizovať francúzsku verejnosť adodal argumenty tým politickým silám, ktoré sa snažili okonštitučnú monarchiu. Po určitej dobe sa začali objavovať prvé náznaky autoritárskeho režimu aľudia ako Robespierre aDanton zneužívali myšlienky oslobode na získanie osobnej moci. Postupne utvrdzovali svoj republikánsky režim anakoniec zaviedli diktatúru ešte krutejšiu ako bývalý Ancien Régime. Zároveň obchodníci bohatli na problémoch so zásobovaním arôzni pochybní literáti sa snažili zaistiť si slávu písaním pamfletov abrožúr venovaným oslave režimu.
Dalo by sa citovať ešte mnoho príkladov, kedy sa Európania spreneverili svojim názorom. Spomeniem ešte nacionalizmus, ktorý prešiel zmenou od práva na sebaurčenie po nadradenosť rasy, od Andreasa Hofera až po Adolfa Hitlera. Anetreba zabúdať na komunizmus, ktorý si pôvodne dal za cieľ vytvoriť spoločnosť bez tried, ale vpraxi vsocialistických režimoch vždy len jedna vládnuca skupina nahradila inú, a triedna nespravodlivosť bola zachovaná. Každá idea dostatočne silná na to, aby nadchla masy, sa zákonite stala prostriedkom pre iných na získanie moci, peňazí avplyvu. Európania nemali patent na vývoj, to len ich nastavenie zapríčinilo, že akákoľvek myšlienka, sktorou prišli, bola zakrátko nepoužiteľná amuseli si nájsť novú.
Zneužívanie myšlienok avášní pre osobné blaho, ato sa týka aj oblasti technológií, keďže podnikatelia avynálezcovia pracovali práve pod motiváciou prospechu, je podľa môjho názoru základnou vlastnosťou Európanov. Nie sme múdrejší, ale chamtivejší ako iné civilizácie, moslimský imám alebo budhistický mních nikdy nedokázali získať zo svojho náboženstva toľko, koľko európsky kňaz akonfuciánsky úradník nikdy nenašiel cestu ako odstrániť súpera pomocou svojej filozofie tak, ako to našli francúzski revolucionári. Európa je charakteristická vášňou za peniazmi avďaka tomu ušľachtilé myšlienky vždy skončili iba ako prostriedok na obohatenie. Aspoločnosť musela začať odznova.
Esej hodnotí poetka Eva Tomkuliaková:
Musím sa priznať hneď na úvod tohto hodnotenia, že z trojice tohtoročných myšlienok Jána Johanidesa, ktoré sme ponúkli v súťaži tento rok na inšpiráciu, bola práve myšlienka o vášniach Európy tá, ktorá vo mne vyvolávala najviac pochybovačných otáznikov o svojej platnosti. Očakávala som, že možno natrafím medzi tohtoročnými esejami na takú, ktorá bude nad myšlienkou polemizovať spolu so mnou. Opak bol pravdou. Bola som milo prekvapená, koľko príkladov pravdivosti myšlienky vedeli stredoškoláci a stredoškoláčky vo svojich esejach uviesť. Celkom ma presvedčili. Medzi týmito esejami bola aj esej Rovnaké konce európskych vášní od študenta Jána Jánošíka. Autor v nej ako príklady uviedol: rozklad hodnôt katolíckej cirkvi, zneužitie základnej myšlienky protestantizmu, fiasko Francúzskej revolúcie a toho, čo po nej nasledovalo, nacionalizmus, komunizmus... Čo ma však na eseji zaujalo najviac, je autorova snaha vypátrať spoločnú príčinu tohto fenoménu. Vyberám z eseje: „Každá idea dostatočne silná na to, aby nadchla masy, sa zákonite stala prostriedkom pre iných na získanie moci, peňazí a vplyvu“. Ako píšem toto hodnotenie (hoci slovo hodnotenie sa mi nie celkom páči), spomenula som si na pesničku speváka Riša Müllera, v ktorej sa spieva, že štěstí je krásná věc, ale prachy si za nej nekoupíš. Esej Jána Jánošíka (mimochodom, autor eseje ma rovnaké iniciálky ako Ján Johanides) naznačuje, že idey, ktoré mali ľudstvu všeobecne zabezpečiť väčšie šťastie v podobe dôstojnejšieho života, spravodlivejších podmienok, či rovnosti príležitostí, boli veľakrát po čase skorumpované, od základu popreté za účelom obohatenia sa jednotlivcov. Toto je to, za čím bažíme v európskych bažinách? Samozrejme, netreba úplne zovšeobecňovať, nie každý Európan, či Európanka majú chamtivosť vo svojej povahe, ale sociologický prieskum na takúto tému by bol rozhodne zaujímavý. Ak už náhodou nevznikol – a iba sa k nám výsledky nedostali.
