ղľáԾ
Nositeľom Nobelovej ceny za literatúru 2021 je Abdulrazak Gurnah. Za jeho „nekompromisné a súcitné preniknutie do účinkov kolonializmu a osudu utečenca vpriepasti medzi kultúrami a kontinentmi“, uviedla Komisia Nobelovho výboru.
Pamäť aspomínanie sú ústrednou témou románov Abdulrazaka Gurnaha, ktoré vedie túžba zviditeľniť históriu/ie východného pobrežia Afriky akonkrétne obyvateľov jeho rodného Zanzibaru. Pomocou pamäti marginalizovaných jednotlivcov dekonštruuje oficiálne historické naratívy adramatizuje napätie medzi individuálnym akolektívnym vnímaním minulosti. Zachytáva pocit vykorenenia, ktoré exil spôsobuje tým, čo nútene alebo dobrovoľne opúšťajú svoje domovy. Jeho príbehy sú nepochybne inšpirované vlastnou skúsenosťou afrického migranta vo Veľkej Británii 60. rokov, ktorá sa odzrkadľuje najmä vpocitoch odcudzenia jeho hlavných hrdinov, keď sa stretávajú s latentným rasizmom. Gurnahove príbehy zároveň decentralizujú európsku históriu apozerajú sa na udalosti 20. storočia zpohľadu Afričanov. Čo to znamená, ak niekto prežije obidve svetové vojny pod koloniálnou nadvládou? Aako je možné pamätať si vlastnú minulosť, ak kolonializmus zámerne vymazal zarchívov africký uhol pohľadu? Ako rekonštruujeme svoju minulosť, ak nevieme, čo bolo vymazané?
Abdulrazak Gurnah sa narodil vroku 1948 v Zanzibarskom sultanáte, ktorý bol vtedy britským protektorátom. Jeho rodným jazykom je swahilčina. Navštevoval britské koloniálne školy abol svedkom revolúcie vroku 1964, ktorá zhodila sultána anastolila socialistickú republiku. Represie proti obyvateľom arabského pôvodu, ku ktorým Gurnah patril, ho v roku 1967 donútili zkrajiny utiecť. Odišiel do Británie, kde študoval anglickú literatúru astal sa odborníkom na postkoloniálnych autorov ako Salman Rushdie či Wole Soyinka. Hoci jeho romány pravidelne dostávajú pozitívne recenzie, Nobelova cena je prvým významným ocenením, ktoré bolo Gurnahovi udelené.
Zvlastných skúseností
Jeho debut Memory of Departure (slov. Pamäť odchodu, 1987) je fiktívny memoár Zanzibarčana Hassana, vktorom spomína na svoju mladosť počas zanzibarskej revolúcie. Príbeh sa končí jeho listom sesternici Salme zpaluby lode smerujúcej do Madrasu v Indii, kde si našiel prácu ako nemocničný zriadenec. Vtomto románe Gurnah nastolil niekoľko tém, ku ktorým sa neskôr opakovane vracal: heterogenita kultúr východoafrického pobrežia, nenávisť Swahilčanov voči Arabom, iracionálny africký nacionalizmus, emigrácia, potláčanie negatívnych spomienok anevyhnutnosť vyrovnať sa svlastnou minulosťou.
Jeho druhý román Pilgrim’s Way (slov. Pútnikova cesta, 1988) zreteľne čerpá zo životných skúseností autora ako mladého študenta vBritánii konca 60. rokov. Daud, ktorý pracuje ako nemocničný zriadenec vjuhoanglickom meste (pripomínajúcom Canterbury, kde autor študoval), je stelesnením afrického migranta, ktorý je konfrontovaný sbritskými rasistickými stereotypmi, vytvorenými storočiami imperiálnej minulosti. Ako vysvetľoval Gurnah, jeho zámerom bolo ukázať belošským čitateľom, že nereprezentujú akúsi normu, od ktorej sa ostatné etniká odkláňajú, že belosi majú tiež rasu, etnicitu akultúru, ktorá je pre iné národy cudzia. Rasové napätie, otázky identity adomova sú ústrednou témou aj románu Dottie (1990), príbehu čierneho britského dievčaťa, ktoré sa snaží nájsť svoje miesto vbritskej spoločnosti 60. rokov. Jej poznaním je, že históriu čiernych Britov budú musieť napísať oni sami, pretože belosi oňu nemajú záujem.
Paradise (slov. Raj, 1994) je ďalší Bildungsroman, ktorý rozpráva príbeh mladého Zanzibarčana na začiatku 20. storočia, keď sa Európania intenzívne zaujímali ovýchodoafrické pobrežie. Zároveň otvorene vykresľuje aj spoluúčasť Swahilčanov naobchode sotrokmi arôzne vnútorné boje v rámci Zanzibaru, ktorý nie je žiadnym tropickým „rajom“. Gurnah tvrdí, že postkoloniálna literatúra má často tendenciu zamlčiavať fragmentáciu pôvodných spoločností, lebo sa sústreďuje na odpor voči európskej kolonizácii ajej odsúdenie.
V románe Admiring Silence (slov. Obdivovať ticho, 1996) sa zanzibarský muž ožení sAngličankou apíše romantické príbehy otom, ako si pamätá Afriku. Až keď sa vráti do Zanzibaru, zistí osvojej krajine aosebe nepohodlné skutočnosti. Gurnaha zaujímajú psychologické procesy, ktorými si migranti vytvárajú svoje identity – represia, sebaklam, selektívna pamäť – a ktoré im pomáhajú prežiť vnovej krajine avyrovnať sa srozpormi imigrantskej skúsenosti.
Akoby jeden príbeh
Tento príbeh migranta Gurnah opakuje znova vrománoch By the Sea (slov. Pri mori, 2001), Desertion (slov. Opustenie, 2005), The Last Gift (slov. Posledný dar, 2011) a Gravel Heart (slov. Srdce zo štrku, 2017). Dá sa povedať, že Gurnah celý život píše jeden príbeh, ktorý je nekonečne rôznorodý. V románe By the Sea sa Omar a Mahmud, dvaja zanzibarskí imigranti do Británie, snažia pochopiť svoje rodinné histórie arozporuplné naratívy zanzibarskej porevolučnej identity. Desertion sa sústreďuje na ambície afrustrácie troch súrodencov, Amina, Rashida a Faridy. Najambicióznejší Rashid zloží skúšky na univerzitné štúdium v Británii, kde začne nový život: vyštuduje, začne akademickú kariéru, ožení sa s Angličankou. Až keď ho po rokoch jeho manželka Grace opúšťa, Rashid si pospája rébus svojho života apri návrate do rodnej krajiny sa postaví tvárou vtvár svojim démonom. Hlavným hrdinom románu The Last Gift je šesťdesiatnik Abbas, zanzibarský migrant usadený vBritánii, ktorý sa na smrteľnej posteli priznáva kminulým hriechom. Abbasovo priznanie jeho deťom umožní, aby znovuobjavili svoje stratené kultúrne dedičstvo Zanzibar. V románe Gravel Heart autor vytvoril hlavnú postavu Salima, ktorý uniká od svojho nešťastného detstva vZanzibare do Londýna. Ako dospelý sa vracia do rodnej krajiny, aby našiel príčinu rozchodu svojich rodičov, ktorý ho prenasleduje.
Vo svojom zatiaľ poslednom románe Afterlives (slov. Životy po živote, 2020) Gurnah tematizuje nemeckú kolonizáciu východnej Afriky, ktorá sa začala po Berlínskom kongrese vroku 1884. Deutsch-Ostafrika zahŕňala súčasnú Namíbiu, Kamerun, Togo, časti Tanzánie aKene, Rwandu a Burundi. Román sa odohráva na pozadí násilia, páchaného nemeckými kolonizátormi na pôvodných obyvateľoch, napríklad genocídy etnických skupín Herero aNama, ktoré sa postavili proti kolonizátorom. Príbeh sa sústreďuje na mladomanželov, ktorí tieto násilnosti prežili, čo však neznamená, že sa ich nedotkli. Ako jedna postava poznamená, „Nemci zabili toľko ľudí, že krajina je posiata lebkami apresiaknutá krvou.“ Nemci však zároveň založili misijné školy, vktorých učili africké deti históriu svojej krajiny znemeckého pohľadu. Román si kladie otázku, čo sa stane, keď jedinú históriu krajiny píšu kolonizátori. Kam sa stratí pohľad Afričanov na svoju minulosť? Je možné ho znova nájsť? Ačo sa stane, keď sú Afričania ochotní páchať ukrutnosti na svojich vlastných ľuďoch vmene nemeckého impéria?
Poetický jazyk
Tieto stručné zhrnutia Gurnahových príbehov neposkytujú priestor jeho mimoriadne poetickému jazyku, vktorom sa snúbi krása ahrôza, humor stragédiou airónia s romantikou.
Vreakcii na správu oudelení Nobelovej ceny Gurnah prejavil radosť, že témy ako utečenci akolonializmus budú predmetom diskusie: „Tieto témy sú snami každý deň. Ľudia zomierajú po celom svete amy na to musíme reagovať s empatiou.“
„Prišiel som do Británie včase, keď slová ako žiadateľ oazyl neznamenali to, čo dnes, keď oveľa viac ľudí uteká ztzv. teroristických štátov. Vo svete je dnes oveľa viac násilia ako v60. rokoch, takže je tu viac tlaku na krajiny, ktoré sú bezpečné, lebo nevyhnutne priťahujú oveľa viac ľudí.“
Abdulrazak Gurnah (1948)
Narodil sa avyrastal na ostrove Zanzibar, ktorý sa stal súčasťou Tanzánie. Vroku 1967 pre represie zkrajiny ušiel, prvýkrát sa tam mohol vrátiť až vroku 1984. Písať začal po anglicky vexile vo Veľkej Británii, kde žije. Pôsobil ako profesor anglických a postkoloniálnych literárnych štúdií na University of Kent v Canterbury. Je autorom desiatich románov, vslovenčine zatiaľ nijaký nevyšiel.
Dobrota Pucherová (1977)
Pôsobí vÚstave svetovej literatúry SAV ana Viedenskej univerzite, kde vyučuje africkú apostkoloniálnu literatúru. Študovala na Mount Holyoke College vUSA ana Oxfordskej univerzite, kde obhájila doktorát oafrických autoroch. Je autorkou monografií The Ethics of Dissident Desire in Southern African Writing (WV Trier, 2011) aFeminism and Modernity in Anglophone African Women‘s Writing: A21st Century Global Context (Routledge, 2022).
