��������

Charles Sabatos (1971)  sa zaoberá stredoeurópskou, americkou a svetovou literatúrou. Za svoju monografiu Frontier Orientalism and The Turkish Image in Central European Literature (2020) získal americké Fulbrightovo štipendium na Univerzite Komenského a slovenské štipendium z Národného štipendijného programu v Ústave svetovej literatúry SAV. Publikuje články o slovenskej literatúre v mnohých odborných časopisoch. Preložil Večne je zelený... Pavla Vilikovského, Štyria škriatkovia a víla Jána Uličianskeho aj texty Dominika Tatarku, Petra Karpinského a Svetlany Žuchovej.

Do Štiavnických novín odpovedal na otázky redaktora Michala Kríža takto:

Ako sa Vám pracuje na preklade knihy počas pobytu TROJICA AIR?

CH. S.: Moja prekladateľská práca tu v Banskej Štiavnici napreduje veľmi dobre. Normálne, keď prídem na Slovensko, väčšinou je to na krátku a rušnú návštevu Bratislavy na 2-3 dni. Ak sa mám sústrediť sa na taký časovo náročný projekt, akým je preklad, je výhodné mať dlhší pobyt v tichej a krásnej lokalite.

Čo je na preklade najťažšie a čím Vás táto práca napĺňa?

CH. S.: Ak hovoríme o preklade vo všeobecnosti, najväčším problémom je pre mňa nedostatok každodenného kontaktu so slovenčinou, keďže žijem v Istanbule, kde som obklopený iným cudzím jazykom, a s väčšinou kolegov sa rozprávame po anglicky (hoci po turecky rozumiem.) V takom prípade je ťažké myslieť úplne v slovenčine a sústrediť sa na text. Preto je teraz príležitosť „absorbovať“ slovenčinu všade naokolo naozaj prínosná.

Samotný preklad, na ktorom teraz pracujem, je náročný, pretože ide o starší text, ktorý mal aj na tú dobu neštandardný štýl pretkávaný bohemizmami.

Na preklade zo slovenčiny ma však napĺňa najmä to, že slovenská literatúra je v zahraničí takmer neznáma, a tak aj jedna kniha preložená do angličtiny môže zlepšiť medzinárodné vnímanie slovenskej kultúry nielen v USA, Veľkej Británii, atď., ale kdekoľvek na svete, kde sa hovorí po anglicky.

Máte čas pri pobyte spoznať aj naše mesto a kde všade ste už boli?

CH. S.: Vo svojej literárno-vedeckej práci sa zameriavam hlavne na stredoeurópskych spisovateľov, ktorí navštívili Turecko, preto je pre mňa zaujímavé bývanie v „Dome Rubigall“, keďže som už čítal „Opis cesty do Konštantínopolu“ od Pavla Rubigalla a spomínal som ho aj vo svojej monografii. Z rovnakého dôvodu bola historicky zaujímavá aj expozícia v Novom zámku týkajúca sa tureckých vojen, keď som ju videl pred niekoľkými rokmi. Tentoraz novým objavom bola Kalvária, ktorú som pri predošlých výletoch nestihol navštíviť, no na odporúčanie kolegu sme sa na jej vrchol vybrali a je z neho impozantný a inšpiratívny výhľad.