ղľáԾ
Carolyn Forché (1950) sa narodila v Detroite. Je autorkou štyroch básnických zbierok: Gathering The Tribes (Sústreďovanie kmeňov) získala cenu Yale Younger Poets Award, The Country Between Us (Krajina medzi nami) bola vybratá do Lamont Selection Akadémiou amerických básnikov, The Angel of History (Anjel histórie) získala cenu Los Angeles Times Book Award a Blue Hour (Modrá hodina), bola nominovaná do National Book Critics Circle Award. Udelili jej množstvo ďalších cien aumeleckých štipendií, napr. John Simon Guggenheim Fellowship či naposledy The Golden Rose Award. Forché sa venuje aj prekladu poézie, predovšetkým zo španielčiny, zostavila antológiu Against Forgetting: Twentieth Century Poetry of Witness (Proti zabudnutiu: Poézia svedectva 20, storočia, 1993). Už tridsať rokov pôsobí ako aktivistka v oblasti boja za ľudské práva. V súčasnosti učí poéziu a poetiku na Georgetownskej univerzite. Jej básne boli preložené do 15 jazykov. Vkrátkom čase vyjdú jej memoáre a kniha esejí, ako aj piata básnická zbierka.
Zadržané slová tu treba zachovať šírku riadkov presne ako sú
Smútok dieťaťa pustil kone na voľno. Vraný agaštan sa vznášajú vpokluse proti
čoraz ostrejšiemu snehu.
Tak svetlo prebúdza záblesky v ruke, hroby uprostred novembra, najčistejšiu bielu uprostred detstva.
Biela. V nádychu do lilava sa orgovány strácajú. Ozveny stien stupňujú šepot do huku.
Dieťa však nechávajú na pokoji, robia, akoby tu
ani nebolo.
Čo za prelud sa to skláňa nad posteľ ašepká Si to ty?
– aké nikto to chce splynúť s ja –
Malé nevinné strašidlo? Vŕzgajúca skriňa po vyprchaných šatách?
Unás bol za všetkým duch, čo kradol veci zdomu. Všetko, čo znás nikomu nechýbalo.
Porcelánový servis na večeru. Jablká. Ostnatý drôt spoza domu.
Na konci predsiene námesačne vchádza do zrkadla vmaminej nočnej košeli.
Plachta sa dvíha zpostele azostáva povznesená. Výzor bez výrazu. Poď sem.
Knižnica vie o všetkom aknižné šero pamätá. Zložité úvody k Ծčdz,
nekonečné histórie o Ծčdz, stránky na spanie kԾčdz. O čo iné by mal človek viesť súboje nad hrobom?
Ojazyk, ktorý kedysi nakŕmil krkavca nad vodami. Otvorený svet,
zktorého sa zniesol.
Slová, čo si päťdesiat rokov udržali tajomne svieži nádych azylu. Veru päťdesiat.
Dieťa počuje, ako zvnútra stúpa: Len poď sem bližšie, neboj sa auvidíš,
mimo našich očí, čím všetkým už boli tieto polia.
Preložil Martin Solotruk
