��������

Autorská aréna je forma ankety, v ktorej pravidelne oslovujeme slovenských autorov a autorky, prekladateľov a prekladateľky, ilustrátorov a ilustrátorky, vydavateľov a vydavateľky, a iné významné osobnosti z oblasti literatúry s cieľom reflektovať súčasné témy spojené so slovenskou i zahraničnou literatúrou. A to obzvlášť v kultúrno-spoločenskom kontexte.

Básnik a prozaik Michal Tallo:

Naopak, už dlho som nebol s rozhodnutím poroty tak veľmi stotožnený, naposledy možno v roku 2019, keď sa stal laureátom Ivan Medeši. Rok 2023 bol v slovenskej literatúre silný, bolo teda z čoho vyberať – povedané platí o próze aj poézii, okrem desiatky Anasoft litery to napokon vidno aj na kvalitnej päťke Zlatej vlny. Babička Ivany Gibovej však spomedzi prozaických kníh jednoznačne (v tom najlepšom slova zmysle) vytŕča. Je to zatiaľ jej najlepšia kniha a jeden z najintenzívnejších zážitkov, aké som zo slovenskej prózy v posledných rokoch mal. Osobne by som v desiatke privítal ešte knihu Len trochu v poriadku Jany Varcholovej, inak si však myslím, že porota vyberala pozorne a dobre.

Literárna vedkyňa a poetka Eva Urbanová:

Začnem druhou otázku. Vo finálovej desiatke mi chýbala kniha Jany Varcholovej Len trochu v poriadku. Čo sa týka víťaznej knihy, áno, mala som inú favoritku – bola to Katarína Kucbelová a jej kniha �Ѵǻ���Dz������Dz�ť, ktorá so mnou (najmä tematicky) rezonovala viac. Určite by som ale rozhodnutie poroty nespochybňovala, pretože, v konečnom dôsledku, je pre mňa dôležitejšia samotná cena, ktorá propaguje kvalitnú slovenskú literatúru a plní si teda svoju úlohu dobre. Kto vyhrá, to nie je napokon až také podstatné.

Filmová, divadelná a rozhlasová režisérka a spisovateľka Anna Grusková:

Nemala som žiadne očakávania, ale Babička Ivany Gibovej ma vyslovene potešila. Témou a témami, jazykom, vyzretosťou štýlu i oslobodzujúcim humorom. Mojou favoritkou bola aj Miroslava Kuľková, ktorej som fandila okrem iného pre jej literárne otváranie nášho geopolitického obzoru smerom k málo preskúmaným a často stereotypne chápaným kultúram. Je mi blízke i dômyselné a hlbokomyselné písanie Kataríny Kucbelovej, ale tá má už toľko cien, že porota možno chcela dožičiť slávu aj iným (odpoveď je s úsmevom).

Vyštudovaná kulturologička a spisovateľka žijúca v Luxembursku Adriana Boysová:

Ivana Gibová bola mojou favoritkou hneď od začiatku. Keď som sa dozvedela, že cenu získala jej Babička, veľmi som sa potešila. Jednak preto, že tá kniha je naozaj výborná a plná človečiny, pri jej čítaní mi stáli chlpy, aj som sa smiala, aj sa mi v oku zaleskla slza, ale tiež z toho dôvodu, že občas sa medzi vybranými knihami ocitnú také, ktoré si ťažšie získavajú cestu k čitateľom a toho sa pri Babičke netreba obávať. Je to plnokrvná kniha, odžitá a napísaná spôsobom, ktorý evokuje zdanie, že ju autorka vypľula na jeden výdych. Rozpráva príbeh, ktorý sa v rôznych odtieňoch dial snáď na všetkých slovenských sídliskách. Napriek nepopierateľnej ťažobe príbehu je v ňom istá ľahkosť, až dojímavosť.