ղľáԾ
Vydavateľstvo Belimex práve vydáva ďalšiu zbierku poviedok Charlesa Bukowského Najkrajšia žena vmeste ( roku 2005 vydalo zbierku Príbehy obyčajného šialenstva) vpreklade osvedčeného Pavla Lukáča. Autor vnej opisuje svoje obľúbené témy – ženy, pitie adostihy, ktoré tvoria podstatnú časť zbierky, ale objavujú sa vnej aj naturalistické poviedky snásilnými témami. Jeho jazyk je na prvý pohľad možno vulgárny arealitu obnažuje na kosť, ale skrýva sa za ním hĺbka poznania človeka, sktorým sa život ani múza nemaznali.
Charles Bukowski: Najkrajšia žena vmeste
Vydavateľstvo Belimex práve vydáva ďalšiu zbierku poviedok Charlesa Bukowského Najkrajšia žena vmeste ( roku 2005 vydalo zbierku Príbehy obyčajného šialenstva) vpreklade osvedčeného Pavla Lukáča. Autor vnej opisuje svoje obľúbené témy – ženy, pitie adostihy, ktoré tvoria podstatnú časť zbierky, ale objavujú sa vnej aj naturalistické poviedky snásilnými témami. Jeho jazyk je na prvý pohľad možno vulgárny arealitu obnažuje na kosť, ale skrýva sa za ním hĺbka poznania človeka, sktorým sa život ani múza nemaznali.
Cass bola najmladšia anajkrajšia z5 sestier. Cass bola najkrajším dievčaťom vmeste. Z½ Indiánka spružným azvláštnym telom, hadím, ohnivým telom atakými istými očami. Cass bola planúci oheň. Bola džinom uväzneným vnádobe, ktorá ho neudržala. Jej vlasy boli čierne adlhé ahodvábne apohybovali sa avírili rovnako ako jej telo. Bola buď veľmi veselá, alebo veľmi smutná. Cass nepoznala nijaké kompromisy. Podaktorí onej hovorili, že je šialená. To hovorili tupci. Tupci Cass nerozumeli. Chlapi vnej jednoducho videli stroj na lásku abolo im jedno, či je šialená, alebo nie. ACass tancovala aflirtovala, bozkávala sa snimi, ale až na jednu alebo dve výnimky, keď nadišiel čas vyspať sa sCass, Cass sa akosi vytratila, unikala chlapom pomedzi prsty.
Sestry ju obviňovali, že svoju krásu zneužíva, že dosť nevyužíva svoj rozum, ale Cass mala aj rozum aj ducha; maľovala, tancovala, spievala, vyrábala veci zhliny, akeď niekoho zranili na duši alebo na tele, Cass sním hlboko súcitila. Jednoducho, myslela inak; jednoducho, nemyslela prakticky. Sestry na ňu žiarlili, lebo im preberala chlapov ahnevali sa na ňu, lebo ich nevedela najlepšie upotrebiť. Mala vo zvyku správať sa milo ktým škaredším; takzvaní fešáci ju rozčuľovali: „Nijaké gule,“ hovorievala, „nijaká iskra. Spoliehajú sa na svoje dokonalé ušné laloky akrásne tvarované nozdry... „ Jej rozčúlenie hraničilo so šialenstvom.
Otec sa jej upil na smrť, matka utiekla adievčatá opustila. Dostali sa kakejsi príbuznej, ktorá ich poslala do kláštora. Kláštor bol nešťastným miestom, pre Cass ešte väčšmi ako pre jej sestry. Sestry na Cass žiarlili aCass sa sväčšinou znich bíjavala. Celú ľavú ruku mala pokrytú jazvami od britvy, keď sa pri dvoch takých bitkách bránila. Jazvu mala aj na ľavom líci, ale tá jej na kráse vôbec neuberala, skôr akoby ju zvýrazňovala.
Zoznámil som sa sňou vkrčme West End niekoľko dní potom, čo ju prepustili zkláštora. Ako najmladšiu zo sestier ju prepustili poslednú. Jednoducho vošla aprisadla si ku mne. Bol som asi najškaredší chlap vmeste apráve to mohlo zohrať svoju úlohu.
„Dáš si niečo?“ opýtal som sa.
„Jasne, prečo nie?“
Náš rozhovor vten večer nebol ničím zvláštny, bolo to jednoducho opocite, ktorý zCass vyžaroval. Vybrala si mňa ahotovo. Bez nátlaku. Drinky jej chutili adala si ich celú kopu. Nezdalo sa, že by bola plnoletá, ale aj tak ju obsluhovali. Asi mala sfalšovanú občianku, čo ja viem. Vkaždom prípade, vždy, keď sa vrátila zo záchodu asadla si ku mne, cítil som poriadnu hrdosť. Nebola len najkrajšia vmeste, ale aj jedna znajkrajších, aké som kedy videl. Chytil som ju okolo pása araz som ju pobozkal.
„Myslíš, že som pekná?“ opýtala sa.
„Áno, to je jasné, ale nejde iba oto... nejde iba oto, ako vyzeráš...“
„Ľudia mi stále vyčítajú, že som pekná. Naozaj si myslíš, že som pekná?“
„Pekná nie je to správne slovo, to by ktebe nebolo spravodlivé.“
Cass siahla do kabelky. Myslel som, že si chce vytiahnuť vreckovku. Vytiahla dlhú sponu do klobúka. Skôr, než som jej vtom stihol zabrániť, zabodla si tú dlhú sponu do nosa, bokom, tesne nad nosnými dierkami. Pocítil som nevoľnosť azdesenie.
Pozrela na mňa azasmiala sa: „Ešte stále si myslíš, že som pekná? Čo povieš teraz, chlapče?“
Vytiahol som jej sponu znosa ana krvácajúcu ranu som priložil vreckovku. Niekoľko ľudí vrátane barmana to všetko videlo. Podišiel knám:
„Počúvaj,“ povedal Cass, „ešte raz sa nezmestíš do kože avypadneš odtiaľto. Na tvoje divadielko tu nikto nie je zvedavý.“
„Ale, pojeb sa!“ odvetila.
„Mal by si na ňu dať pozor,“ povedal mi barman.
„Už bude dobrá,“ odvetil som.
„Je to ô nos,“ povedala Cass, „so svojím nosom si môžem robiť, čo sa mi zachce.“
„Nemôžeš,“ povedal som, „bolí ma to.“
„Chceš povedať, že teba bolí, keď si do nosa bodnem špendlík?“
„Áno, presne tak. Amyslím to vážne.“
„Dobre, už to neurobím. Usmej sa.“
Pobozkala ma sakýmsi úškrnom na tvári apritláčala si vreckovku knosu. Po záverečnej sme išli ku mne. Popíjal som pivo, sedeli sme arozprávali sa. Vtedy som ju začal vnímať ako milú astarostlivú osobu. Prezradila sa, aani otom nevedela. Chvíľami opäť skĺzala tam, kde vládne divokosť anezrozumiteľnosť. Schizáčka. Krásna apreduchovnená áč첹. Raz ju akiste nejaký chlap alebo niečo, nadobro zničí. Dúfal som, že to nebudem ja.
Keď sme vliezli do postele aja som zhasol svetlo, Cass sa ma opýtala: „Kedy to chceš? Teraz alebo ráno?“
„Ráno,“ odvetil som aobrátil som sa knej chrbtom.
Ráno som vstal, urobil som dve šálky kávy ajednu som jej priniesol do postele.
Zasmiala sa. „Si prvý chlap, ktorého poznám, čo to odmietol robiť vnoci.“
„To je vporiadku,“ odvetil som, „nemusíme to robiť vôbec.“
„Nie, počkaj, mne sa teraz chce. Len sa trochu osviežim.“
Cass vošla do kúpeľne. Ochvíľu sa vrátila avyzerala nádherne, čierne vlasy sa je ligotali, oči apery sa jej ligotali, ona sa ligotala... Pokojne vystavovala svoje telo na obdiv ako nejakú dobrú vec. Vliezla pod perinu.
„No tak, milovník.“
Vnikol som do nej.
Bozkávala náruživo, ale nenáhlivo. Rukami som jej prechádzal po tele avlasoch. Vyskočil som na ňu. Bola horúca atesná. Pomaly som začal prirážať, chcel som, aby to trvalo večne. Jej oči hľadeli priamo do mojich.
„Ako sa voláš?“ opýtal som sa.
„Čo na tom, dopekla, záleží?“ opýtala sa.
Zasmial som sa apokračoval som. Keď bolo po všetkom, obliekla sa aja som ju zaviezol naspäť do tej krčmy, ale ťažko sa na ňu zabúdalo. Nepracoval som aspal som až do 2 popoludní, potom som vstal aprečítal som si noviny. Práve som bol vo vani, keď prišla sveľkým listom vruke – bol to list alokázie.
„Vedela som, že budeš vo vani,“ povedala, „tak som ti priniesla niečo, čím si prikryješ tú vec, ty dieťa prírody.“
„Ako si vedela, že budem vo vani?“
„T.“
Cass takmer každý deň prichádzala práve keď som bol vo vani. Časy boli rôzne, ale málokedy netrafila avždy prišla slistom alokázie. Potom sme sa milovali.
Raz alebo dva razy mi večer zavolala, aby som za ňu prišiel zložiť kauciu do väzenia, lebo sa opila apobila.
„Sviniari,“ povedala, „zaplatia ti zopár rúnd ahneď si myslia, že ti môžu vliezť pod sukňu.“
„Keď si necháš zaplatiť rundu, koleduješ si oproblémy.“
„Myslela som, že ich zaujímam ja, anie iba moje telo.“
„Mňa zaujímaš aj ty, aj tvoje telo. Ale pochybujem, že väčšina chlapov vtebe vidí viac ako tvoje telo.“
Na 6 mesiacov som odišiel zmesta, trochu som sa flákal, potom som sa vrátil. Na Cass som ani na chvíľu nezabudol, ale pre čosi sme sa pohádali aaj tak som mal chuť trochu sa pohnúť akeď som sa vrátil, napadlo mi, že bude preč, ale keď som asi 30 minút sedel vkrčme West End, vošla dnu asadla si vedľa mňa.
„No, ty sviniar, vidím, že si sa vrátil.“
Objednal som jej drink. Potom som sa na ňu pozrel. Mala oblečené šaty svysokým golierom. Vtakých som ju predtým nevidel. Apod obidvoma očami mala vrazené 2 špendlíky so sklenými hlavičkami. Zo špendlíkov vytŕčali iba tie hlavičky, ale mala ich zapichnuté vtvári.
„Dopekla, ešte stále sa pokúšaš zohaviť, čo?“
„Nie, to je ó岹, ty blázon.“
„Tebe šibe.“
„Chýbal si mi,“ povedala.
„Máš niekoho iného?“
„Nie, nikoho iného nemám. Iba teba. Ale robím kurvu. Stojí to desať dolárov. Ale ty to máš zadarmo.“
„Vytiahni si tie špendlíky.“
„Nevytiahnem, je to móda.“
„Vôbec sa mi to nepáči.“
„Ndz?“
„Áno, dopekla, naozaj.“
Cass si pomaly vytiahla špendlíky avložila ich do kabelky.
„Prečo sa neustále usiluješ zničiť svoju krásu?“ opýtal som sa. „Prečo sa sňou jednoducho nezmieriš?“
„Lebo si všetci myslia, že im nič iné nemôžem ponúknuť. Krása nie je nič, krása nevydrží. Ani nevieš, aké máš šťastie, že si škaredý, lebo ak ťa ľudia majú radi, tak vieš, že je to pre niečo iné.“
„Fajn,“ povedal som, „Tak ja mám šťastie.“
„Nemyslela som to tak, že si škaredý. To si len ľudia myslia, že si škaredý. Máš fascinujúcu tvár.“
ď첹.“
Dali sme si ďalší drink.
„Čo vlastne robíš?“ opýtala sa.
„Nič. Pri ničom nevydržím. Nič ma nebaví.“
„Ani mňa. Keby si bol žena, mohol by si robiť kurvu.“
„Nemyslím si, že by ma bavilo dostávať sa do takého tesného kontaktu stoľkými neznámymi. To je vyčerpávajúce.“
„To máš pravdu, je to vyčerpávajúce, všetko je vyčerpávajúce.“
Odišli sme spolu. Ľudia na ulici sa za Cass ešte stále obzerali. Ešte stále to bola krásna žena, vari ešte krajšia ako kedykoľvek predtým.
Dorazili sme ku mne, otvoril som fľašu vína arozprávali sme sa. SCass sme vždy ľahko nachádzali témy. Chvíľu rozprávala aja som počúval, potom som zasa rozprával ja. Náš rozhovor jednoducho nenútene plynul. Akoby sme spolu odhaľovali tajomstvá. Keď sme odhalili nejaké dobré, Cass sa zasmiala tým svojím smiechom – ako to vedela iba ona. Bolo to ako radosť zohňa. Pri rozprávaní sme sa bozkávali apostupne sme sa ksebe približovali čoraz tesnejšie. Úplne nás to rozpálilo arozhodli sme sa, že pôjdeme do postele. Vtedy si Cass vyzliekla šaty svysokým golierom aja som to zbadal – škaredú nepravidelnú jazvu na jej krku. Bola veľká ahrubá.
„Dopekla stebou, ženská,“ povedal som zpostele, „dopekla stebou, čo si to urobila?“
„Raz večer som to skúsila srozbitou fľašou. Už sa ti nepáčim? Ešte stále som pekná?“
Stiahol som ju na posteľ apobozkal. Odtisla ma azasmiala sa:
„Niektorí chlapi mi zaplatia tých desať dolárov apotom, keď sa vyzlečiem, tak to nechcú. Desať dolárov si nechám. Je to veľmi smiešne.“
„Hej,“ odvetil som, „Normálne sa nemôžem prestať smiať... Cass, ty krava, mám ťa rád... prestaň sa ničiť; si tá najživšia žena, akú som kedy stretol.“
Znova sme sa bozkávali. Cass tíško plakala. Len som cítil jej slzy. Tie dlhé, čierne vlasy sa rozprestierali za mnou ako smútočná zástava. Spojili sme sa apomaly, pochmúrne anádherne sme sa milovali.
Ráno už bola Cass hore apripravovala raňajky. Pôsobila úplne pokojne ašťastne. Spievala si. Zostal som vposteli atešil som sa zjej šťastia. Napokon podišla ku mne azatriasla mnou:
„Vstávaj, ty sviniar! Opláchni si ksicht avtáka apoď sa hostiť!“
Vten deň som ju odviezol na pláž. Bol pracovný deň aešte nebolo leto, takže všade bolo nádherne ľudoprázdno. Otrhaní vandráci vyspávali na trávniku nad pieskovým pásom. Iní sedeli na kamenných lavičkách adelili sa ojedinú fľašu. Okolo poletovali čajky, ľahostajné apredsa rozrušené. Sedemdesiat-, osemdesiatročné stareny sedeli na lavičkách adiskutovali opredaji nehnuteľností, ktoré im zanechali manželia, ktorých už dávno zabilo tempo anezmyselnosť prežitia. Napriek všetkému vovzduší vládol mier amy sme sa prechádzali, natiahli sme sa na trávnik aveľa sme toho nenahovorili. Jednoducho nás bavilo byť spolu. Kúpil som dva sendviče, nejaké lupienky aniečo na pitie, sedeli sme na piesku anajedli sme sa. Potom som Cass objal aasi hodinu sme si pospali. Bolo to ešte lepšie ako súlož. Bolo vtom akési spoločné splynutie bez napätia. Keď sme sa zobudili, odviezli sme sa naspäť ku mne aja som uvaril večeru. Po večeri som navrhol Cass, aby sme začali bývať spolu. Dlho váhala, hľadela na mňa apotom pomaly povedala: „N.“ Odviezol som ju napäť do krčmy, kúpil som jej pohárik anechal som ju tam. Na druhý deň som začal pracovať ako balič vjednej továrni acelý zvyšok týždňa som chodil do práce. Bol som priveľmi unavený na to, aby som sa kade tade flákal, ale vpiatok večer som predsa len zašiel do krčmy West End. Sadol som si ačakal som na Cass. Hodiny ubiehali. Keď som už bol poriadne opitý, výčapník mi povedal:
„To svašou priateľkou ma mrzí.“
„Čo sa stalo?“
„Prepáčte. Vy ste to nepočuli?“
„N.“
„Samovražda. Včera ju pochovali.“
„Pochovali?“ opýtal som sa. Mal som pocit, že sa každú chvíľu objaví vo dverách. Ako mohla byť mŕtva?
„Jej sestry ju pochovali?“
„Samovražda? Nepovedali by ste mi, ako?“
„Podrezala si krk.“
„Chápem. Ešte mi nalejte.“
Pil som až do záverečnej. Cass, najkrajšia z5 sestier, najkrajšia vmeste. Podarilo sa mi dostať domov aneustále mi chodilo po rozume, že som mal ٰť na tom, aby zostala umňa anie sa zmieriť stým jej „nie.“ Všetko naznačovalo, že jej na tom záležalo. To len ja som bol priveľmi rýchly, lenivý, ľahkovážny. Zaslúžil som si zomrieť rovnako ako ona. Bol som pes. Nie, prečo obviňovať psy? Vstal som, našiel som fľašu vína aporiadne som si znej uhol. Cass, najkrajšie dievča vmeste, mala 20 abola mŕtva.
Vonku ktosi zatrúbil na klaksón. Boli hlasné aneodbytné. Položil som fľašku azreval: „DOPEKLA STEBOU, TY HOVädo, drž hubu!“
Noc sa ku mne prikrádala aja som stým nič nezmohol.
