Chýba nám Stredoeurópan

Peter Morvay: Stredoeurópan – Výber z textov

Bratislava: N Press, 2021

Nič lepšie pre publicistu anovinára Petra Morvaya, ale aj pre čitateľov, nemohli jeho kolegovia zDenníka N urobiť, keď sa rozhodli knižne vydať výber z jeho textov – približne 40 článkov, komentárov, analýz aesejí.

Vmarci 2020 náhle zomrel aodvtedy nám chýba abude chýbať. Žil atvoril vČesku, Maďarsku anajmä unás, medzi nami na Slovensku. Poznával ľudí, spoločnosť, ich dejiny aprítomnosť,myslel na nich spolu s čitateľmi médií v troch stredoeurópskych krajinách.

Editori nazvali knižku jednoducho Stredoeurópan – Výber z textov. To opäť pravdepodobne podnieti nový kruh diskusií otomto pojme – kto je Stredoeurópan, čo to vlastne znamená? Jeho dlhoročný kolega išéfredaktor Matúš Kostolný spomína, že Peter Morvay okrem iného rozumel tunajším Maďarom ,,až tak, že mu to mnohí nevedeli odpustiť“. Očakávali aon takisto cítil, že ,,by mal byť s nimi“. Neraz sa však cítili urazení, lebo on vždy hľadal a odhaľoval pravdu, ,,nemôže súhlasiť sklamstvami, podvodmi či trikmi“. ,,Pravda je vtomto viac ako prináležitosť k menšine, ktorá naozaj zažíva ústrky aľahostajnosť,“ interpretuje ho Kostolný.

Vtom je niekde jeho ,,stredoeurópanstvo“: v jeho znalostiach, rozhľadenosti, tolerancii, pochopení, ale aj v nechuti kmanipulácii, klamstvu avjeho schopnosti kritického pohľadu a kultivovaného prejavu. To všetko je vo ,,výbere ztextov“ uverejnených vrokoch 1999 – 2020 včeskom týždenníku Respekt, slovenskom Domino fóre, vznámom maďarskom literárnom akultúrnom časopise Élet és Irodalom (Život aLiteratúra), vdenníkoch SME aDenník N.

Vtipne aj vážne

Rad autorových príbehov sa začína nepolitickým, trochu úsmevným rozprávaním omaďarskom Robinovi Hoodovi, ktorý najmä v Budapešti bral bohatým bankám, poštovým úradom acestovkám, ale nestíhal rozdávať chudobným. Napriek tomu sa stal veľmi populárnym. Išlo obývalého hokejového brankára Attilu Ambrusa, ktorý vrokoch 1993 až 1999 postupne vylúpil dohromady 27 finančne zaujímavých inštitúcií so ziskom 142 miliónov forintov. Bol nápaditý, raz dokonca prišiel do objektu svojho záujmu vúvodnej fáze lúpeže skyticou kvetov, inokedy mal masku, ktorá kopírovala tvár policajného dôstojníka veliaceho pátraniu po ňom. Volali ho ,,whiskár“, lebo pred každou akciou ,,blízko vytypovaného miesta si dal panáka svojho obľúbeného nápoja“.

Vankete vtom čase najsledovanejšej maďarskej komerčnej televízie až 72 percent ľudí z20-tisíc telefonujúcich dúfalo, že ho polícia nedolapí. Morvay vroku 1999 vRespekte napísal, že tieto sympatie ,,výrazne vyjadrujú postkomunistickú atransformačnú frustráciu... niekto sa za nás, ktorí sme pasívnymi obeťami všetkých zmien adejov, aspoň pomstí, arobí to navyše zábavne“.

Fenomén Orbán

Zážitkom pri čítaní Morvayových textov je zoznamovanie čitateľa sfenoménom Viktor Orbán. Lebo príbeh a aktivity tohto maďarského politika sa už dávno netýkajú len Maďarska, ale dnes vlastne celej Európy vrátane nás. Zmladého liberálneho arevolučného politika zprelomu 80. a90. rokov minulého storočia sa stal konzervatívny, nacionalistický aautoritársky politik. Pamätám sa, ako Orbán so svojimi kolegami, poslancami za Fidesz, rozhorčene opustili rokovanie maďarského parlamentu, keď išiel hlasovať za ustanovenie výročia Trianonskej dohody ako štátneho sviatku. Protestovali proti tomu, aby sa história vbolestínskej podobe miešala do politiky astala sa záťažou pre vzťahy so susednými krajinami anárodmi. Dnes patrí Orbán medzi nositeľov tradičného maďarského konzervativizmu, príležitostných vlajkonosičov arozdúchavačov sentimentov nacionalizmu.

Peter Morvay vecne písal otom, ako voľakedajší obľúbenci finančníka afilantropa Georgea Sorosa urobili z neho úhlavného nepriateľa. Orbán študoval za Sorosovo štipendium v Oxforde, sponzoring miliardára si užíval terajší maďarský prezident János Áder i predseda parlamentu László Kövér, pre ktorého je teraz Soros jedným z ,,hlavných nepriateľov demokracie“, niečo medzi Satanom aFantomasom... Ich záujmy sa aktuálne šíria aj na juhu Slovenska vnajrozličnejších sférach vrátane médií. Morvay napríklad analyzoval, ako Orbánov Fidesz, ktorý už dlho vládne vMaďarsku, ,,veľmi škrie“, že mu zatiaľ nepatrí Új Szó, ,,dnes najvýznamnejší maďarský denník mimo Maďarska“.

Nechýba Trianon

Samozrejme, vMorvayových textoch nemôže chýbať problematika Trianonu, rozpadu uhorského štátu vprvej svetovej vojne apo nej. Pre Slovákov to bola slávnosť – proces vzniku vlastnej štátnosti, pre Maďarov rozpad Uhorska, porážka. Vnímanie bude vždy odlišné. Ako hovorí maďarský historik pôvodom zjuhu Slovenska László Szarka vinterview Petrovi Morvayovi, bude odlišné aj preto, že ,,... maďarská historiografia averejnosť dodnes dostatočne nespracovala zodpovednosť maďarskej národnostnej politiky pred rokom 1918 za rozpad historického Uhorska“.

Sila Morvayovej tvorby je vtom, že sa nie bez úspechu usiloval dostať do svojich textov to, čo narozdiel od Slovenska postrehol vdotyku spublicistikou vMaďarsku aj vČesku: viac uvoľnenosti vjazyku, nadhľad vdiskusiách, viac obraznosti, humoru, ale aj viac príkrosti.

Július Lőrincz (1940)

Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval v denníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Píše najmä o západnom Balkáne. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.