ղľáԾ
Simona Čechová: František zkompostu
Bratislava: Monokel, 2020
Lucia Šukolová: ážďDZ
Bratislava: E. J. Publishing, 2020
Vroku 2020 sa dážďovkám náramne darilo – vyšli vknižnej podobe hneď dvakrát! Ako ážďDZ a František zkompostu. Obe knihy sprostredkúvajú faktické informácie, každá svojským spôsobom asodlišným autorským zámerom.
Autorky Simona Čechová (František zkompostu) aLucia Šukolová (ážďDZ) sa ideovo zjednotili vzáklade kníh – dážďovky aich funkcia vkontexte ekosystému. Vďalšom prístupe kprvotnej idei sa výrazne odklonili. Dominujúcim prvkom týchto titulov je ilustrácia/grafika. Na estetické kvality oboch vydavateľstiev sme zvyknutí (Monokel: Cesta do krajiny draka, Toddler Punk, Takto vidím ai.; E. J. Publishing: Jana, líška aja či komiksy Čierna oslava, žá, Pé Er Dé a Աí).
Ilustrácie – služba príbehu i edukácii
ČDZ František zkonzervy je „kombom“ – autorským ailustrátorským. Ilustrácia nedopĺňa dej aneodkrýva skryté, ale podčiarkuje ho avizuálne približuje. Ponúka však množstvo podnetov kuvažovaniu oiných tvoroch, ktoré sa objavujú vo Františkovom okolí. Na ich pozadí vieme vybudovať ďalšie príbehy, rozvinúť tematiku knihy, hľadať súvislosti, anajmä analyzovať ich vkontexte diela či vsúvislosti svlastnou existenciou. Štýl ilustrácie ijej farebnosť zodpovedajú adresátovi vo veku od 3 rokov. Nepôsobia gýčovo.
V knihe ážďDZ sa uplatňujú princípy Montessori techniky, vďaka čomu má kniha pridanú hodnotu. Grafické spracovanie Borisa Meluša využíva princíp čierno-bieleho ladenia, koncipovaného do geometrických tvarov apísmen. Bábätká sú schopné rozoznať iba výrazný farebný kontrast. Kombinácia čiernej abielej je pri deťoch do 6 mesiacov vítaná, no vďalšom vývine sa odporúča pridávať farby astimulovať tak rozvoj zraku. Môže byť však príťažlivá aj pre ďalšie vekové kategórie, pretože vďaka čierno-bielosti nepôsobí kniha zahltene, ale čisto, naviac striktne oddeľuje významovo dôležité časti.
V ážďDZá sa ilustrácia stáva rovnocennou zložkou textu. Je zároveň edukatívna aobsahovo relevantná. Rozširuje vekové zameranie, pretože stimuluje rôzne vekové skupiny, odnajmenších až po deti mladšieho školského veku. Kým bábätká rozoznávajú, staršie deti si prostredníctvom nej môžu rozvíjať jemnú motoriku. Šukolová aMeluš pripravili publikáciu, ktorávďaka dážďovke učí písať, kresliť, skúmať azároveň naznačili symbolické presahy.
„Občas sa roztrhnú mraky azačne pršať. Zneba padajú kvapky vody.“ Na strane stýmto textom nájdeme čiarky, ktoré predstavujú dážď, no sú totožné stým, ako vyzerá dážďovka, tiež majú „bielu bodku“ – hlavičku. Avšetci predsa vieme, že dážď je sdážďovkami prepojený (napríklad ajpomenovaním). Presah obsahu vďaka grafike vidíme vprítomnosti písmen. Tie (veľké, malé, tlačené, písané) sa strochou fantázie menia na pokrútené dážďovky. Alebo aj opačne.
Text Lucie Šukolovej podobne ako text Simony ČDZ sa objavuje na malom priestore. Šukolová ho využíva ako prostriedok na ďalšiu prácu silustráciou aako podporu Montessori techniky. ČDZ kniha je menej faktická. Prostredníctvom stručných cielene zameraných viet rozpráva príbeh dážďovky Františka.
Výnimočnosť v ekosystéme
Hneď vúvode ho spoznávame asúčasne vstupujeme do podstaty deja: „František je veselá dážďovka, no jedna vec ho predsa trápi. Všetci jeho kamaráti sú vniečom dobrí, vniečom vynikajú, len on ešte nevie, čo ho baví. Cíti sa nepotrebný.“ Pomenúva problém jasne aexplicitne. (Podobne napríklad kniha Johannes Jensen má pocit, že je iný, vktorej sa princíp odhalenia tematiky používa už vnázve.)
Čítame oFrantiškovej ceste za sebapoznaním, hľadaním vlastnej užitočnosti anájdenia toho, čo môže svetu ponúknuť. Čechová hyperbolizuje astavia Františka do pozície najlepšieho (v jeho prípade najlepšieho vkyprení pôdy arobení cestičiek).
Tu sa odkaz knihy trochu stiera, pretože ak uvažujeme ďalej – musí byť človek, dážďovka alebo ktokoľvek iný najlepší alebo celkom postačuje dobrý. Napriek tomu nám František ukazuje názorný spôsob, akosa ohliadnuť za seba avidieť, čo sme dokázali ačo dobré/užitočné sme pre svet urobili.
Kniha je vďaka ostatným postavám komplexnejšia ahoci ich autorka nenechá prehovoriť, uvedomujeme si, žekaždý, nech robí čokoľvek, má svoje opodstatnenie. Šukolová ambíciu vyššieho odkazu nemá, stavia na iných – edukatívnych kvalitách.
Nadbytočne o komposte
František zkompostu má aj, nazvime ju, „bonusovú časť“. Súbor informácií okomposte, ako sa knemu správať a dodatočné informácie odážďovkách. Jej prítomnosť je zrozumiteľná, no narúša koncept knihy apôsobí nadbytočne. Čitateľsky kniha skončila Františkovým zistením. Autorka síce vybrala zaujímavé fakty aspracovala ich vzhľadom kvekovému zameraniu vhodne, no odporúčala by som túto časť skôr ako celok uverejniť časopisecky alebo z nej vytvoriť samostatnú knihu, ktorej cieľom bude informovať. Kladiem si otázku, aké poslanie mala kniha – učiť okomposte alebo poukázať na fakt, že sme všetci dosť dobrí – včomkoľvek.
Celkom by však stačilo povedať: gratulujem obom autorkám, jednému grafikovi aich vydavateľom. Bodka.
Lucia Panáčková(1993)
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a etickú výchovu na UMB v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako dramaturgička v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Venuje sa recenzovaniu súčasnej slovenskej literatúry, predovšetkým tvorbe pre deti, je autorkou výstav a publikácií venujúcich sa literárnym osobnostiam z banskobystrického regiónu.
