ղľáԾ
Do kresla oproti Jánovi Štrasserovi sa tentokrát vpublikáciiRozhovory o časoch, ktoré sme žili ažijemeposadil Martin Bútora, renomovaný sociológ, bývalý novinár, neskôr terapeut, prozaik, diplomat, poradca a presvedčený politický liberál.
Hoci Ján Štrasser figuruje vpovedomí domácej kultúrnej society už pomerne dlhý čas ako excelentný štylista, básnik, textár avtipný politický glosátor, vposledných pätnástich rokoch vnej získal renomé najmä ako suverénny majster vedenia dialógu.
Od prvej publikácie sMilanom Lasicom (Forza Music, 2005), ktorá včitateľskej verejnosti vyvolala zaslúženú pozornosť, má dnes na svojom tvorivom konte už dvadsaťdva knižných rozhovorov sosobnosťami našej kultúry, vedy ipolitiky, dokumentujúcich pisateľovu zriedkavú schopnosť ísť vo svojich otázkach až na dreň azároveň ostať voči partnerovi či partnerke empatický.
Vumení viesť dialóg nemá Štrasser dozaista na Slovensku seberovného. On totiž nielen kladie otázky, ale proaktívne vstupuje do deja; rozprávanie náprotivku stručne či rozsiahlejšie komentuje ajeho prúd tak nenápadne posúva. Ktomu, aby rozprávača pomkol kdlhšiemu verbálnemu prejavu, mu niekedy postačia dve presne nasmerované slová. Strochou zveličenia by sa dalo povedať, že sa tu uplatňujeakýsi latentný hudobný princíp: pýtajúci sa zadá otázkou krátky, niekoľkotónový motív, partner ho podchytí avzápätí podrobí brilantnému variačnému spracovaniu, pričom obaja protagonisti úzkostlivo dbajú na udržanie prísneho vnútorného rytmu textu.
Očosi podobné, no spríslušnou patinou dobovej ťažkopádnosti, sa vosemdesiatych rokoch minulého storočia pokúsili literárni vedci Ján Števček aStanislav Šmatlák vknihe Literárne rozhovory, Štrasserov tvorivý záber je však oúroveň vyššie.
Životná anabáza
Pri zatiaľ poslednom vydanom rozhovore sa do kresla oproti Štrasserovi posadil Martin Bútora, renomovaný sociológ, bývalý novinár, neskôr terapeut, prozaik, diplomat, poradca, presvedčený politický liberál avneposlednom rademôj celoživotný, ošesť mesiacov starší druh. Na viac ako 300 stranách tejto unikátnej publikácie rozkrýva Bútora svoju životnú cestu apútavým spôsobom mapuje ťažiskové dejinné udalosti, ktorých bol za desaťročia svojej bohatej verejnej činnosti aktérom i svedkom.
Rozpráva osvojom rodinnom pozadí (otec, nadaný, no chudobný chlapec zPovažia, maturant lýcea vo francúzskom Dijone, matka, pražská rodáčka), spomína na priateľstvá zmladosti, ktoré sa neskôr osudovo pretnú pri udalostiach vnovembri 1989, popisuje novinárske aktivity vštudentskom Echu i vlegendárnom Kultúrnom živote, svoju študijnú anabázu, šesťdesiate roky aich tragické vyústenie, normalizačný útlm, pôsobenie vo Výskumnom ústave práce asociálnych vecí.
Neskôr, po vyjadrení nesúhlasu srezolúciou proti Charte 77, vprotialkoholickej liečebni (tam má korene jeho odborná iliterárna spisba), až po prelomový obrat počas Nežnej revolúcie, pri ktorej zohral jednu zkľúčových úloh (bol, okrem iného, iniciátorom legendárneho pešieho pochodu do rakúskeho Hainburgu vdecembri 1989).
Nasleduje dvojročné poradcovské pôsobenie v Prahe uprezidenta Havla, sklamanie zrozpadu spoločného štátu, desivé šesťročné obdobie mečiarizmu, založenie Inštitútu pre verejné otázky anásledné hviezdne diplomatické pôsobenie vUSA, kde mal ako slovenský veľvyslanec spoločne smanželkou Zorou leví podiel na vyrokovaní úspešného vstupu našej krajiny do Severoatlantického paktu.
Príbeh mravnej integrity
Fascinujúca avrchovato zmysluplná životná dráha súčasníka, ktorej sled má nielen včase, keď sa udalosti odohrávali, ale najmä pri spätnom pohľade na ne zreteľnú kauzálnu logiku. Bútorov životný príbeh sa tak pre čitateľa stáva príbehom mravnej iodbornej integrity človeka, ktorý vpriebehu desaťročí prešiel zložitými peripetiami anikdy nezlyhal. Ale nielen tým: rozhovor je zároveň znamenite spracovaným kompendiom našej novodobej histórie, akási obdoba slávneho Tigridovho Kapesního průvodce inteligentní ženy po vlastním osudu, do ktorého by sa mali začítať najmä príslušníci našich mladších generácií, dnešní dvadsiatnici itridsiatnici – tí onašej minulosti toho zväčša veľa nevedia.
Dvadsaťdva úspešných knižných rozhovorov má dnes Ján Štrasser za sebou, adúfajme, že aj značný počet ešte pred sebou. Hoci sa na ne môžeme úprimne tešiť, som presvedčený, že tento svoj knižný počin, ktorý čitateľovi rozhovorom sMartinom Bútorom predostrel, už len ťažko prekoná.
Ivan Marton (1945)
Študoval muzikológiu v Bratislave, Varšave a Hamburgu. Bol dlhoročným dramaturgom Slovenskej filharmónie, pracoval tiež ako hudobný producent. V roku 1990 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSSR za VPN.
Ján Štrasser, Martin Bútora: Rozhovory o časoch, ktoré sme žili ažijeme
Bratislava: Slovart, 2021
Foto: Martin Bútora. Zdroj: cocitat.sk
