ղľáԾ
Crowdfundingové vydávanie kníh
Vposledných rokoch možno badať na slovenskom knižnom trhu nový trend, ato vydávanie (nielen) kníh prostredníctvom crowdfundingovej podpory, čo je jav, ktorý musí, respektíve by mala reflektovať aj literárna veda.
Na Slovensku je vsúčasnosti známa predovšetkým platforma StartLab, ktorá vznikla v roku 2015 a úspešnosť jej kampaní je viac ako 80 %, vČesku HitHit či Startovač. Svetovo najznámejšími crowdfundingovými platformami sú Kickstarter a Indiegogo. Získanie takejto online finančnej podpory je atraktívne najmä pre neznámych adebutových autorov, sčím sa spája isté riziko.
Crowdfunding vs vydavateľstvá
Informácie, ktoré sa prezentujú vrámci crowdfundingového projektu, sprostredkováva hlavne samotný autor, respektíve vydavateľ, ktorí, samozrejme, knihu vychvália, aby oslovili čo najväčšiu masu ľudí – potenciálnych podporovateľov. Úspešnosť takéhoto projektu výraznejšie závisí aj od propagácie, marketingu areklamy. Po dosiahnutí žiadanej sumy tak môže byť vydaná aj kniha (pod)priemernej kvality. Niežeby isté vydavateľstvá nevydávali aj (pod)priemerné tituly, ale niektoré vydavateľstvá sú viac-menej zárukou umeleckej hodnoty, pričom vzistení kvality vydavateľstva môžu čitateľovi pomôcť informácie otom, kto ho vedie, koľko rokov na knižnom trhu pôsobí, počet ocenení či pozitívnych recenzií na knihy, ktoré vydalo.
Väčšinu kníh vydaných vo vydavateľstve finančne podporuje Fond na podporu umenia, čo tiež môže byť náznakom, zárukou kvality, keďže autor, vydavateľ musí podať žiadosť, vktorej napríklad zdôvodňuje prínos akvalitu titulu, kčomu sa odporúča priložiť posudok literárneho kritika. Žiadosti následne schvaľuje niekoľkočlenná odborná porota, čo je, respektíve by malo byť tiež zárukou kvality. Samozrejme, takýto proces trvá dlhšie. Ak seriózne vydavateľstvo vydáva debutového autora, zväčša ide oautora, ktorý vyhral niekoľko literárnych súťaží a svoje texty už publikoval vrelevantných literárnych časopisoch. Pri debutantoch a menej známych autoroch sa očakáva, že posudok bude súčasťou žiadosti ogrant. Samozrejme, niekedy sa dá získať pozitívny posudok aj na slabšiu knihu, takže ani ten nie je vždy zárukou kvality, ale keďže súčasťou žiadosti je aj 10-stranová ukážka, komisia si vie urobiť vlastný názor.
Vroku 2020 vzniklo vydavateľstvo Ezopo, ktoré funguje výhradne na crowdfundingovej podpore, čo je ďalší nový fenomén vo vydávaní kníh – crowdfundingové vydavateľstvo.
Nedostatočne ohendikepe, pomoci arodine
Vroku 2020 vuvedenom vydavateľstve vyšli Veruške Bobekovej (vlastným menom Viera Kočiš Čechová) tri knihy pre deti, a to Ripka; Ѳš첹; 6 detí, ktoré si sama ilustrovala. Vďaka crowdfundingovej podpore získala na vydanie uvedených troch kníh 41 135 eur, čo je niekoľkonásobne vyššia suma ako finančná podpora z Fondu na podporu umenia. Ide otri príbehy vo veršoch, vktorých sa konvenčným spôsobom stvárňuje téma hendikepu, pomoci arodiny. Zhľadiska genológie ide oepickú, príbehovú poéziu, ktorá je určená deťom mladšieho školského veku.
Vo všetkých troch tituloch je veršovanie na veľmi slabej úrovni, ktoré sa vyznačuje enormným množstvom gramatických rýmov (v rýmových dvojiciach sú najmä verbá): „Aľudia sa kMaruške zbiehali, / nad jej kolískou jasali. / Vraj toľkú krásu ešte nevideli, / mnohí vúžase onemeli.“ (s. bez paginácie). Viackrát možno identifikovať aj neprirodzenú syntax či narušený rytmus. Každý verš vcitovanej strofe sa vyznačuje rozličným počtom slabík.
Vporadí prvá kniha – Ripka – má formu denníka, vktorom protagonistka Ripka píše osvojom hendikepe, od narodenia je nemá (ako ryba, čím sa vysvetľuje jej pomenovanie): „Tak už som tu – aby som veci vysvetlila. / Vieš, ja som sa sústami ako rybka narodila.“ Stouto nepriazňou osudu sa snaží vyrovnať, čo autorka spája spriamejším didaktizmom, keď ostatné deti sa vysmievajú rôznym odlišnostiam: „A tam, počas jednej zmojich potuliek, / začula som spoza plota smiech. / Avidela som deti, jak sa smiali, / dievčaťu do čudákov nadávali. / Zato, že smiešne vlasy malo, / že do nemoderných šiat sa obliekalo.“ Prijatie svojho hendikepu sa však nekreuje postupne ani originálne. Následne získava prvú kamarátku, ktorej ušila šaty, aby sa deti znej už nesmiali: „Podľa nej otom je pravý kamarát, / ktorý ischybami má ťa rád!“ Autorka do narácie neinvenčne vkomponovala aj motív smrti babky, sčím sa spájajú explicitné a neautentické pocity sosentimentom: „Za starkou sa mi veľmi cnie... // Kedy tá bolesť pominie???“
Zatiaľ čo vprvej knihe sa len náznakovo pracovalo sfantastikou, druhú knihu – Ѳš첹, možno označiť za veršovanú rozprávku. Bobeková opäť vytvára naráciu prostredníctvom tragickej osudovosti: „Oj, či bola len tá veštba krutá“, ružová víla pri narodení dá hrdinke Maruške srdce plné lásky, čierna sudička jej dá do vienka: „Za všetko dobré, čo kedy spraví, / jeden vlas jej padne zhlavy! / Až neostane jej nič na hlave – / umrie jej srdce láskavé!“
Podobne ako vprvom titule, aj tu autorka stvárňuje motív smrti, tentoraz na konci zomiera protagonistka, ktorá nezištne pomáha vo svete napriek tomu, že vedela, že ju to zabije: „Ѳš첹 si robila, jak chcela sama.“ Vprvoplánovom závere teda nedochádza kžiadnemu prekvapeniu, Ѳš첹 koná dobro, hoci vie, že ju to pomaly zabíja: „Nuž pomáhala, kde sa dalo, / zhlavy jej vlasov rýchlo ubúdalo. / Až ostal jej len jeden jediný / – iten bol celý šedivý...“ Podobne sa tragicky sebarozdala socha vrozprávke Šťٲý princ od Oscara Wilda, ale zatiaľ čo Wilde kreuje symbolický príbeh tak, že vzávere dochádza kčistej katarzii vo vzťahu kľudskému charakteru, tak Bobekovej posolstvo je problematické, keďže nepracuje so žiadnym druhým plánom (to, že zMaruškiných vlasov sa po jej smrti stali pavučiny počas babieho leta, nepovažujeme ani za vhodné posolstvo, ani za dostatočný druhý významový plán).
Podobne plytká je aj tretia kniha, rozprávka vo veršoch snázvom 6 detí, vktorej sa opäť zameriava na osudovosť asmrť. Šesť detí je šesť duchov, ktorí žijú spolu vjednom dome, čo je zobrazené pomerne hororovo. Tým zomreli rodičia, pričom najstarší súrodenec sa mal onich postarať, ale on sa rozhodol pre cestovanie, preto naň rodičia uvalili kliatbu. Ak sa chce zbaviť kliatby nepokoja, musí za seba nájsť náhradu, ktorá sa postará otých šesť detí. Už ako starec (nijako invenčne neprekabáti dievča – pripomínajúce Marušku zpredošlej časti), ktoré ho na chrbte donesie do toho domu, tam ju nechá aona sa následne postará otých šesť duchov, zktorých sa nakoniec stanú živé deti.: „Viac nad zemou sa nevznášajú, / telíčka zmäsa – kostí majú!“ Posolstvo je explicitne vyjadrené vklišéovitom závere: „Nikdy nevedel, čo je rodina. / Ani nikdy nebude vo svete šťastný, / keď cudzí sú mu jeho vlastní. / Srdcu milšia mu bola cudzia krajina, / než dvanásť rúk, čo sláskou objíma.“ Opäť sa narácia modelovala bez akýchkoľvekhlbších významových rovín.
Obozretnejšie podporovanie
Veruška Bobeková mnoho nápadov teda nedotiahla. Preto je potrebné byť obozretnejší pri crowdfundingovom podporovaní, respektíve pri kupovaní knihy, ktorá vyšla vďaka takejto online podpore, najmä ak ide oneznámeho a debutového autora. Crowdfundingové platformy sú, samozrejme, prínosné, na Slovensku vďaka tomu vyšiel napríklad originálny a podnetný hudobný album pre deti snázvom Toddler Punk amnoho iných kvalitných produktov (nielen) pre deti.
ČáԴǰ je čiastkovým výstupom z riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0095/18 Umelecká hodnota, trivialita, brak a gýč v literárnej, výtvarnej a hudobnej tvorbe pre deti a mládež.
Dávid Dziak (1992)
Pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity vPrešove. Venuje sa literatúre pre deti amládež, predovšetkým hodnoteniu súčasných kníh pre deti amládež arecepcii literárneho textu detským čitateľom. Píše aj básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopise Ծč (2020-2021, roč. 75) a Vertigo (2018, č. 5), v zborníku Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a na portáli knihynadosah.sk (2019). Pripravuje zbierku rozprávok.
Veruška Bobeková: Ripka
Bratislava: Ezopo, 2020
Veruška Bobeková: Ѳš첹
Bratislava: Ezopo, 2020
Veruška Bobeková: 6 detí
Bratislava: Ezopo, 2020
