ղľáԾ
Saša Stanišić: Odkiaľ si
Preklad: Milina Svitková
Bratislava: Ikar, 2021
,,Veci sa majú tak, že krajina, vktorej som sa narodil, dnes už neexistuje. Kým ešte táto krajina existovala, považoval som sa za Juhoslovana. Rovnako ako moji rodičia, ktorí pochádzali zo srbskej (otec), respektíve bosniansko-moslimskej (mama) rodiny. Bol som dieťa viacnárodného štátu...“
Toto dieťa, Saša Stanišić zVišegradu, v ktorom vyše štyristo rokov stojí nad Drinou legendárny most znázvu románu nositeľa Nobelovej ceny Iva Andrića, mal aj ,,svoje“ futbalové mužstvo Crvena zvezda (Červená hviezda). 24. apríla 1991 bol na jej štadióne vBelehrade spolu sotcom svedkom súboja so slávnym Bayernom Mníchov. Spomína, že vo chvíli, keď sa ,,jeho chlapci“ ujali vedenia, ozval sa jasot z80 tisícov hrdiel ,,ohlušujúci, neskutočný. Dnes by som mohol tvrdiť, že sa vňom vyplavoval hnev, potláčaná agresivita, existenciálny strach. No nebolo to tak. To všetko sa uvoľnilo až neskôr, zo zbraní. Tento prejav znamenal iba jediné: radosť zdôležitého gólu.“
Pôvod je vojna
Lenže orok už naozaj ovládol Juhosláviu avnej aj rodnú Bosnu hnev, agresivita astrach. Stanišićovci museli opustiť Višegrad. V románe Odkiaľ si napísanom vnemčine avydanom vIkare vo výbornom preklade Miliny Svitkovej Saša Stanišić píše, že od toho roku 1992 až dodnes musel často odpovedať na otázku o svojom pôvode.
Z odpovedí vari najvýstižnejšia je stručná akrutá: Pôvod je vojna. Rozvádza ju vcelej knihe. Spomína vnej, ako zBosny ušli cez Srbsko, Maďarsko aChorvátsko do Nemecka a20. augusta 1992 sa dostali do starého univerzitného mesta Heidelberg: ,,Ak pochádzate zBalkánu, znamená to, že ste odtiaľ utiekli aneovládate tunajší jazyk, čo sú vlastne aj vaše jediné kvalifikácie areferencie.“
Mama, politologička, dostala prácu vpráčovni, vktorej pracovala päť apol roka. Otec, podnikový ekonóm, sa dostal na stavbu, neskôr pracoval vstrojárskej fabrike. Vroku 1998 museli krajinu opustiť. Aby sa vyhli odsunu do etnicky vyhladeného Višegradu, vysťahovali sa na Floridu adnes žijú ako americkí dôchodcovia vChorvátsku.
Syn Saša chodil smnohými vrstovníkmi – utečencami do jazykovej školy. ,,S cudzími ľuďmi sme spoločne žili cudzí život v cudzine.“ Na jeho vysvedčení zprípravného ročníka je napísané: Stanišićovi učenie jazyka nerobí problém. Rýchlo chápe a získané vedomosti sistotou aplikuje vnových súvislostiach.
Realita, balady, humor atragédia
Ale nezabúda na domov, žije vňom nostalgia za rodným krajom, jeho príbehmi, legendami, rozprávkami a najmä ľuďmi. Hromadia sa vňom zážitky, spomienky, je to typická bosnianska knižka zmesi reality, balád, humoru itragédie. Napríklad rodinná oslava sopekaním jahňaciny na lesnej čistinke neďaleko višegradských kúpeľov. Odva roky neskôr ozbrojené bandy, ktoré si hovorili povstalci, privliekli do týchto kúpeľov desiatky moslimských žien, znásilňovali ich tam, zabíjali. Saša sa už aj podvedome opekaniu jahňaciny vyhýba.
ZNemecka chodieva na návštevy domov, ale ,,vo Višegrade už sotva nájdem miesto, ktoré by nebolo poznačené negatívnymi udalosťami... Sotva sa nejaká zo spomienok vynorí bez dodatočnej informácie, bez poznámky pod čiarou opáchateľoch, obetiach aohavných činoch, ktoré sa tam odohrávali“. Toto mesto už nikdy nebude tým, čím bolo kedysi.
Na gymnáziu vHeidelbergu si nemčinár všimol, že Saša píše básne – podnietil ho kďalšej tvorbe priamo vnemčine. Po maturite zostal bez rodičov, museli odísť abolo treba riešiť jeho ďalší osud. Je vďačný, pretože ,,pracovník cudzineckého úradu urobil vo svojej službe viac ako len to, čo nariaďovali predpisy. Počúval ma...“. Vybavil mu predĺženie pobytu, vlastne mu pomohol dostať sa na univerzitné štúdium.
Saša Stanišić sa stal spisovateľom. Usadil sa so svojou rodinou vHamburgu. Prednáša onemeckej literatúre aj vzahraničí. Chodieva aj do Bosny a navzdory všetkému aj do Višegradu. Píše poviedky, romány, tretí román Odkiaľ si (v nemeckom origináli Herkunft) mu vyšiel vroku 2019 azískal Nemeckú knižnú cenu roka.
Tritisíc zavraždených
Tým by sa recenzia mohla skončiť, ale žiada sa uviesť niekoľko údajov, ktoré Saša Stanišić v románe síce naznačuje, ale konkrétne nespomína: Vo Višegrade žilo pred vojnou vdeväťdesiatich rokoch 21-tisíc obyvateľov. Teraz je ich sotva 10-tisíc. Povraždili, spálili za živa, zhodili zmostov tritisíc ľudí, z toho vyše 600 žien a vyše sto detí. Zločiny zmenili národnostné zloženie obyvateľov – podľa oficiálnych údajov bolo predtým 63 percent Bosniakov – Moslimov a31 percent Srbov. Teraz je 10 percent Bosniakov a87 percent Srbov.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval vdenníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Píše najmä ozápadnom Balkáne. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.
