ղľáԾ
Vkaždých poriadnych dejinách svetovej literatúry sa uvádza, že Dante Alighieri je jedným z najvýznamnejších autorov ajeho Božská komédia patrí medzi základné diela svetového písomníctva. Vtomto roku uplynulo 700 rokov od jeho smrti.
Po celom svete sa pri tejto príležitosti konajú vedecké konferencie, výstavy, verejné čítania, vychádzajú nové vydania jeho diel aknihy oautorovi ajeho tvorbe. Najviac takýchto podujatí sa, pochopiteľne, organizuje vjeho rodnom Taliansku.Jedným zmenej oficiálnych príspevkov ktomuto výročiu bol aj prieskum na talianskych stredných školách otom, čo žiaci vedia oDantem. Podľa niektorých mladých Talianov napísal Dante Dekameron alebo Rómea aJúliu, iní zase za autora Božskej komédie pokladajú Homéra, Vergília či Pirandella.
Kto vie, čím trh živí predstavivosť dnešných tínedžerov apozná situáciu vškolstve, toho to ani príliš neprekvapí. Vprípade prieskumu oznalosti Danteho diela medzi dospelou populáciou by však výsledky boli tiež skromné. Možno svýnimkou jeho rodnej krajiny. Dôvodom sú nároky, ktoré jeho Božská komédia kladie na čitateľa.
Na zozname zakázaných kníh
Skôr ako sa Dante stal filozofom, teológom aumeleckým kronikárom svojej doby, žil ako ostatní jeho rovesníci. Zabával sa, skladal básne, pripojil sa kbásnikom, ktorí písali „sladkým novým štýlom“, nadväzujúcim na provensalských trubadúrov. Podľa ich vzoru si našiel aj dámu svojho srdca, Beatrice, ktorej venoval ľúbostné verše. Zapojil sa aj do politického života, čo bolo vrozhádanej Florencii dosť riskantné rozhodnutie. Mesto bolo rozdelené na guelfov, podporovateľov pápeža, aghibellinov, prívržencov cisára.
Aby toho nebolo málo, guelfi boli bieli, brániaci nezávislosť mesta, ačierni, ktorí ho chceli zveriť do rúk pápeža. Dante patril kbielym adotiahol to až na jedného zpriorov mesta. Keď sa vroku 1301 vybral sdelegáciou bielych za pápežom vyjednávať, mesto ovládli čierni aDanteho obvinili zúplatkárstva anepriateľskej činnosti voči pápežovi (na Slovensku to bude znieť povedome). Odmietol sa kajať, atak ho odsúdili na smrť upálením ana stratu majetku. Stal sa vyhnancom a do Florencie sa už nikdy nevrátil; začala sa nová etapa jeho života.
Jediné dielo, ktoré napísal ešte vo Florencii, bol Nový život (Vita nuova), dokončený po roku 1290, keď Beatrice zomrela. Opísal vňom vzťah kmilovanej žene azačlenil doň aj verše, ktoré jej venoval predtým.
Vo vyhnanstve sa venoval štúdiu apísaniu. Podujal sa zostaviť rozsiahlu encyklopédiu dobového poznania, ktorú rozložil do pätnástich kníh, ale dokončil znich len štyri. Nazval ju Hostina (Convivio), keďže vnej chystal duševnú potravu pre svojich súčasníkov, anapísal ju vľudovom jazyku, taliančine, lebo poznanie nemalo byť výsadou učencov, ale malo patriť všetkým.
Na rozdiel od taliansky písanej Hostiny svoj traktát Oľudovom jazyku (De vulgari eloqentia) napísal po latinsky, lebo sa vňom obracal na stredovekých vzdelancov, ktorí sa zdráhali písať svoje práce po taliansky. Chcel pozdvihnúť ľudový jazyk na úroveň latinčiny arozšíriť jeho používanie do celej krajiny. Široko koncipované dielo malo zahŕňať všeobecnú teóriu jazyka, popis nárečí na Apeninskom polostrove, ako aj gramatiku aštylistiku spoločného „vznešeného“ ľudového jazyka. Zostalo nedokončené, no svoju úlohu splnilo ajeho autor sa stal otcom taliančiny.
Dôvodom Danteho vyhnania zFlorencie boli jeho politické názory. Zhrnul ich vdiele Ojedinej vláde (De monarchia). Na zabezpečenie mieru, ktorý svetu tak chýbal, bola podľa neho potrebná zvrchovaná autorita a mal ju predstavovať cisár ako nositeľ svetskej vlády apápež, ktorý mal duchovnú moc. Rovnoprávne postavenie cisára apápeža a spoločný zdroj ich moci uBoha však cirkvi nevyhovoval, pápež Ján XXII. knihu vroku 1329 odsúdil na spálenie ako heretickú ana zozname zakázaných kníh zostala až do 19. storočia.
Opus doctrinale
Najvýznamnejším dielom Danteho vo vyhnanstve je jeho básnická poéma Božská komédia, ktorú dokončil až tesne pred smrťou. Sám autor označil tento svoj epos za „opus doctrinale“, učené dielo, filozofický, teologický aencyklopedický odkaz svetu. Už vHostine apotom vliste svojmu ochrancovi vo Verone naznačil, že takéto dielo má štyri roviny významu: doslovný, alegorický, morálny aanagogický. Opisuje vňom putovanie duše od hriechu kspáse cez tri záhrobné svety: peklo, očistec araj.
Keď vezmeme do úvahy, že základom kresťanskej viery je učenie oSvätej trojici, neprekvapí, že formálna organizácia skladby sa riadi číslom tri: je napísaná vtercínach, má tri časti, vkaždej je tridsaťtri spevov, čo spolu súvodným spevom vPekle dáva dokonalé číslo sto.
Komédiou nazval svoje dielo sám autor, lebo vňom spája všetky tri štýly, teda tragický, komický anízky, ana rozdiel od tragédie má putovanie jeho protagonistu po hriešnom začiatku vpekle šťastný koniec vnebi. Označenie žá pridal ku komédii prvý vykladač Danteho Giovanni Boccaccio. Od šestnásteho storočia sa už kniha uvádzala stýmto názvom.
Danteho putovanie záhrobím sa začalo na Zelený štvrtok 7. apríla (podľa niektorých autorov to bolo na Veľký piatok) vroku 1300, ktorý pápež Bonifác VIII. po prvý raz vyhlásil za jubilejný, keď veriaci mohli púťou na posvätné miesta dosiahnuť odpustenie hriechov. Peklom ho sprevádzal jeho učiteľ Vergilius avočistci anebi, kam už nepokrstený Riman nesmel, Beatrice ako symbol viery.
Povinnosť prekladu
Vzhľadom na svoj význam patrí Božská komédia kdielam, ktoré každá národná kultúra pokladá za povinnosť mať preložené. Kstovkám vydaní jeho diela aj vtomto roku pribudnú ďalšie. Na Slovensku Taliansky kultúrny inštitút pripravil vsúlade sdobou slovenskú verziu audioknihy talianskeho ministerstva zahraničia, ktorá v33 jazykoch prináša výber ztroch častí Božskej komédie. Nahrávka je dostupná na internetových portáloch.
Slovensko si však splnilo aj úlohu prekladu tohto diela, ktorý vyšiel vklasickej forme – knižne. Podujal sa na to romanista Jozef Felix vspolupráci sbásnikom Viliamom Turčánym. Vďaka nim máme Božskú komédiu vpodobe, ktorá naplno zachováva svoju umeleckú idokumentárnu hodnotu. Vzhľadom na jej náročnosť sa Božská komédia neraz prekladá len do prózy alebo voľným veršom bez rýmov. Felix si uvedomoval, že dielo má premyslenú kompozíciou ajej uvoľnením sa časť umeleckej hodnoty stráca, rovnako ako nie je možné naplno zachytiť jej sémantickú stránku bez štúdia obsiahleho exegetického materiálu. Básnik Turčány preto dôsledne dbal o zachovanie všetkých prozodických vlastností Danteho poézie aFelix ich doplnil zasväteným komentárom.
Ozodpovednom prístupe oboch prekladateľov svedčí aj dĺžka ich práce na dokončení jednotlivých spevov slovenskej verzie. Príprava vydania prvej kantiky, Pekla, trvala vyše desať rokov avyšla vroku 1964. Smrť prekladateľa Jozefa Felixa vroku 1977 sa podieľala na tom, že čٱ vyšiel až vroku 1982. Posledná, tretia časť Božskej komédie uzrela svetlo sveta vroku 1986 aúlohy komentátora aautora obsiahleho doslovu sa už musel zhostiť Viliam Turčány. šٰ tri knihy vyšli vo vydavateľstve Tatran aich ilustrátorom bol Vincent Hložník.
Najväčšiemu záujmu čitateľov sa teší prvý spev Božskej komédie, Peklo, kam Dante umiestnil známych hriešnikov zminulosti izo svojej doby. Potvrdzuje to jeho opakované vydanie vroku 2005, ktoré pripravila Spoločnosť Dante Alighieri s Ilustráciami Marka Ormandíka.
Pavol Koprda sa však rozhodol pre preklad Raja. Okrem slovenskej verzie je vo zväzku aj text originálu ajeho ilustrované vydanie zo štrnásteho storočia. Vroku 2020 ho vydal Perfekt.
Politika zasiahla aj do osudu Danteho diela na Slovensku. Básnici Andrej Žarnov aKarol Strmeň museli zo svojej krajiny emigrovať aich preklady Danteho do slovenčiny vyšli vzahraničí.
Komplexným príspevkom do zoznamu vydaní Alighieriho diela na Slovensku je zväzok zvydavateľstva Spolku svätého Vojtecha Božská komédia silustráciami Mirosláva Cipára, ktorý vyšiel vroku 2019. Je to úctyhodná kniha: na vyše osemsto stranách prináša všetky tri spevy Božskej komédie a280 strán doslovov akomentárov na jeho hlbšie pochopenie.
Kto chce, môže si na fcb stránke Talianskeho kultúrneho inštitútu nájsť aj linky na rozhovory sposlednými ilustrátormi Božskej komédie Miroslavom Cipárom a Markom Ormandíkom, ktoré poskytli publicistke amoderátorke Zuzane Golianovej pri príležitosti výročia Danteho smrti.
František Hruška (1944)
Literárny historik aprekladateľ. Pôsobil na univerzitách vNeapole, Ríme aMoskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve vRíme. Sústavne spolupracoval s Katedrou romanistiky na FiF UK vBratislave, ktorú viac rokov aj viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám akultúre.
