ղľáԾ
Láska zradu premôže – Bieloruské ľudové rozprávky
Preklad: Peter Milčák, Sviatlana Bohuš
Levoča: Modrý Peter, 2020
Ak sa (a právom) uvádza, že niektoré knihy rozprávok sú určené rovnako pre deti idospelých najmä tým, že sú „populárnym komunikátom sui generis“, tak oknihe Láska zradu premôže – Bieloruské ľudové rozprávky to platí tiež.
Ak sme zvyknutí na to, že rozprávková kniha by mala hýriť farbami, tak táto je opakom, no napriek tomu je príťažlivá – zaujímavým, estetickým dizajnom (Jakub Milčák) ailustráciami bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil, ktorá zvolila tmavomodro-biele nerealistické maľby. Aj ony dodávajú textom tajomnosť. Je to výtvarne zaujímavá aosobitá kniha.
Záslužný preklad aprirodzené ľudové rozprávanie
Na stopäťdesiatich stranách obsahuje desať rozsiahlych rozprávok, ktoré predstavujú „originálne diela ľudovej tvorivosti“ (Peter Milčák) ahoci sú slovanské, majú mnohé znaky od iných slovanských rozprávok odlišné. Nájdeme vnich však niekoľko prvkov, na ktoré sme zvyknutí vpodstate vo všetkých ľudových čarodejných rozprávkach slovanského sveta. Je to najmä číslo tri ako počet základných postáv, reálií, činov alebo ide oniektoré dôležité kompozičné prvky. Tento súbor editorsky pripravil prekladateľ avydavateľ Peter Milčák azostavila ho bieloruská slovakistka askúsená prekladateľka Sviatlana Bohuš, ktorá pre antológiu poézie preložila aj viacerých súčasných slovenských básnikov, no napríklad i román Rudolfa Slobodu Rozum. Vprípade predmetnej knihy ide oprvý ucelený preklad žánru ľudovej rozprávky zbieloruskej literatúry do slovenčiny, hoci výbery zrôznych bieloruských rozprávok vychádzali unás už od 60. rokov 20. storočia, ato najmä zásluhou prekladateľa Juraja Andričíka. Prekladatelia Peter Milčák aSviatlana Bohuš vychádzali ztextov, ktoré vznikli vBielorusku na konci 18. storočia aprvý raz vyšli vkrajine pôvodu na začiatku 19. storočia. Čo treba prijať sobdivom, je fakt, že sa prekladateľom podarilo zachovať takú podobu jazyka, štýlu icelkového ladenia textov, ktorá napodobňuje ústne šírenie ľudovej slovesnosti. („Ďalej som šiel peši, až kvám som prišiel túto rozprávku vám vyrozprávať.“ s. 61)
„I ja som tam bol...“
Zkompozície sa žiada ešte pristaviť pri záverečných vetách každej ztýchto rozprávok. Predovšetkým ony zavŕšia príbeh krozprávkovej spokojnosti, nimi sa akosi všetko to rozbúrené – boj dobra azla – ukončí. Hrdinovia (a čitateľ snimi) sa dostanú do pokojnej situácie, ktorá akoby pripomenula, že všetko to bola fantázia, čarodejnosť askutočnými postavami boli reálni ľudia, prípadne je vzávere rozprávky veta, ktorá prináša istú pravdu. Napríklad: „Je pravda, čo sa hovorí: Nezvíťazí sila, ale odvaha.“ (s. 26), „A žili spolu ďalej šťastne avpokoji.“ (s. 34), „I ja som tam bol asumývaním riadu pomohol.“ (s. 68), „Keď husiam za odmenu nasypali ovsa, rozprávka došla do svojho konca.“ (s. 141), „Aj ja som tam bol, med som pil, po brade mi tieklo, no do úst sa nedostalo.“ (s. 154)
Bohaté na interpretáciu
Niektoré ztýchto rozprávok sa žiada prečítať ešte raz (napr. rozprávku Syntroch), lebo je vnich veľa podobenstiev asymbolov oľudskom konaní aľudských charakteroch. Aje tu taká opomínaná zaujímavosť – sdobrom, svykonaním skutkov (zázrakov), so splnením vytúženého sa človek nikdy nevie uspokojiť. Chce ďalšie aďalšie, lebo vňom pracuje nenásytnosť. Prekvapivé sú aj niektoré kompozičné spojenia, ovplyvňujúce sémantiku. Čo sa týka postáv aich vzťahov, dej je netradičný. Najmladší ztroch bratov nekoná vždy dobre, môže byť aj krutý (napr. rozprávka Ivan Svitaník). Na krutosť sme zvyknutí zo strany negatívnych bytostí (drak, Baba Jaga), ktoré spôsobujú zlo, tragédiu, smrť aj bez príčiny, no tu nájdeme drastické pomsty aj od pozitívnych hrdinov. Viných rozprávkach, napríklad slovenských, je to oniečo jemnejšie, menej surové. Aj protagonisti, zdá sa, sú skromnejší. Vliterárnej histórii sa uvádza, že bieloruské ľudové rozprávky sú svojské, originálne, líšia sa aj od ruských, hoci včase ich vzniku bolo Bielorusko súčasťou Ruska.
Častá zvieracia pomoc
Vtýchto bieloruských sú zväčša cári, bohatieri, mocní kováči, ktorí kujú mohutné, ťažké kyjaky ahrdinovia ich ľahko vyhadzujú vysoko „do neba“. Okrem kyjakov sú dôležitými motívmi hustý tmavý les, zakliaty zámok, dračí hrad, živá voda, vták ohnivák, chalúpka, zbojníci aneodmysliteľný drak má viac hláv ako draci viných rozprávkach. Motív kováča aukutia kyjaka je vo všetkých týchto rozprávkach dôležitým prvkom pre rozvoj deja, rovnako postavy cárov audatných mládencov. Významnú úlohu tu zohrávajú aj divé zvieratá, ktoré hrdinom pomáhajú arozprávajú ľudskou rečou. Odmeňujú sa pozitívnym hrdinom, ktorí prekonávajú obrovské množstvo ťažkostí vosvete reálnom, podzemnom aj ireálnom, sú im nápomocné, lebo hrdinovia ich zo súcitu nezabili, hoci boli napríklad hladní. Spolupráca zvierat sľuďmi je nápadito prepracovaná.
Zvláštne víťazstvo dobra
Dávni autori vtýchto bieloruských rozprávkach vytvorili mocných hrdinov, ktorí zázračne rýchlo rástli, mali veľkú silu adôvtip avíťazili nad zlom. Pohyb rozprávkových hrdinov a ich činy sa veľmi často líšia od reality; skôr sú fikciou, čo je pre tento žáner transparentné, tobôž keď ide orozprávky čarodejné, ako sú tieto. Treba však uviesť, že deformácia skutočnosti vnich je vlastne javovou, vonkajšou stránkou anevplýva na podstatu zmyslu textu. Pozitívni hrdinovia prevažne odchádzajú zdomu do sveta atam sa začínajú diať zázračnosti. Kladný hrdina sa dostáva do ťažších aťažších situácií, atak dochádza kopakovanému refrénu konania, čo spôsobuje väčšie dejové napätie. Ľudia pripisujú silu, odvahu aschopnosti spravidla tomu najmenšiemu, zaznávanému, často hlúpemu aškaredému, ale jeho odvaha víťazí. Postavy sú vneustálom zápase, túžia zbaviť sa spoločenského zla. Vrozprávke oveľa rýchlejšie ako vskutočnosti. Hrdinovi pomôže vždy ten (alebo to), komu pomohol on, keď ho prosili. Zlo (drak apod.) koná tak, aby spôsobilo nedorozumenie, ďalšie zlo aúžitok pre seba. Tak nájdeme vrozprávkach veľa násilností. Dobro síce víťazí nad zlom, ale dôvodom je iné zlo. Ten, kto prijíma výsledky čarovného dobra od iného, toho iného prenasleduje, chce od neho vždy viac aviac (napr. rozprávka Syntroch). Toho, kto koná dobro, víťazí azíska odmenu, toho ostatní nemajú radi, robia mu prieky, závidia aubližujú mu. Zlo adobro sa premieňa, zo zla môže byť výhoda, resp. zdobra zlo. Kladný hrdina preto často hľadá inú, lepšiu cestu. „(...) vybral sa skocúrikom amyškou hľadať lepších ľudí.“ (s. 110)
Láska zradu premôže – sen ozmene krajiny
Aj vtýchto rozprávkach inak beží čas; reálny čas apriestor nehrajú skoro nijakú úlohu, vniektorých nie je takmer nič reálne, sú absolútne fantazijné ačarodejné. Ačarodejstvá sú ohromné. „Stalo sa raz vjednom kraji veľké nešťastie. Odkiaľsi priletel deväťhlavý drak Cudo-Judo aukradol zneba slnko imesiac... Ľudia smútili anariekali. Temno achladno bolo vkraji bez slnka.“ (s. 71) Prichádza však chudobný mládenec so svojím snom ozmene vkrajine. Sila aodvaha človeka vdejinách bola vždy dôležitá. Skôr alebo neskôr ten chudobný azaznávaný človek zvíťazil apriniesol dobro aj iným. Lebo „láska zradu premôže“ ako vtýchto bieloruských rozprávkach.
Peter Milčák, sám tvorca rozprávok, už vydal viacero rozprávkových kníh, pôvodných ipreložených, aaj táto nesporne obohacuje repertoár žánru, ktorý obľubujú deti idospelí. Kniha Láska zradu premôže prináša svojou kompozíciou napínavosť, svojím jazykom estetický zážitok asvojím myšlienkovým posolstvom zamyslenie nad ľudskými vlastnosťami, nad silou človeka premáhať prekážky adôjsť do cieľa.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, vyštudovala slovenčinu a ruštinu, pôsobí v Košiciach. Spolupracuje s rozhlasom a s niektorými vydavateľstvami ako jazyková redaktorka, v novinách a časopisoch publikuje recenzie a reflexie. Je autorkou kníh Z literárnych reflexií (F.R.& G., 2015), Medzi realitou a jej znakom (Modrý Peter, 2018), Fiktívne rozhovory (o autoroch adielach) (LIC, 2018).
