ղľáԾ
Ladislav Mednyánszky: Denníky alisty 1877 – 1918
Bratislava: SNG, 2019, druhé doplnené slovenské vydanie
Ako by asi zareagoval barón Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919), keby vedel, že jeho slová vdenníku určené „priateľovi, drahému druhovi, čistej adobrej duši Nyulimu“ (Bálintovi Kurdimu, lodníkovi zVácu) si osto rokov bude môcť prečítať ktokoľvek? Svoje zápisky totiž šifroval, aby im nik nepovolaný nerozumel: písal ich síce vmaďarčine alebo vnemčine, ale gréckou abecedou. Slovenská národná galéria sa stémou súkromia a autorskými právami vyrovnala už vprvom vydaní jeho denníkov (SNG, 2007). Keďže barón potomkov nemal, podľa editorky ahistoričky dejín umenia Kataríny Beňovej to nebol problém. V druhom vydaní knihu doplnili štyri nové kapitoly a okrem Kataríny Beňovej výber pripravila aj Csilla Markója zMaďarskej akadémie vied vBudapešti a István Bardoly zo Strediska Forster vBudapešti.
Cit pre ľudí
Žiadny maliar, ktorý na prelome devätnásteho advadsiateho storočia tvoril na území dnešného Slovenska, nedosahoval kvalitu Mednyánszkeho tvorby. Umelecké vzdelanie získal na Akadémii výtvarných umení vMníchove ana École des Beaux-Arts v Paríži. Priatelil sa sOdilonom Redonom a umeleckí historici ho považujú za jediného ,,nášho“ predstaviteľa legendárnej krajinárskej barbizonskej školy.
V jeho tvorbe nájdeme vplyv všetkých umeleckých smerov prelomu storočí: impresionizmu, symbolizmu, realizmu aj expresionizmu. Mednyánszky svoj nesmierny cit prejavoval vkaždodennom kontakte so zúfalstvomnajbiednejších: sedliakov, tulákov či ,,spodiny“, ktorí sa stali častými modelmi jeho figurálnych kompozícií. Sporiadnou dávkou tmavo zemitého expresionizmu tak poskytoval svedectvo o ľuďoch a dobe, v ktorej žili.
Zápisky pre mŕtveho
To, čo Mednyánszky maľoval, nachádzame aj vjeho denníkových textoch a listoch. Neskutočnú jemnosť, starostlivosť acitlivosť prejavuje svojej láske ,,Nyulimu“. Je dojímavé, ako sa so smrťou tohto priateľa vyrovnáva: ,,Moje sladké, dobré, drahé všetko, ty už máš, všakáno, dávno za sebou všetku tú pozemskú biedu.“ (s. 496) Zápisky mu adresuje ešte aj dvanásť rokov potom, až do vlastného skonania, akoby väčšina jeho citového života bola spätá práve s ním.
,,Všetko, čo je pekné anesúvisí spominuteľnosťou, sebeckosťou avôbec sosobným vzťahom, je večné,“ napísal vauguste vo Viedni drahému Nyulimu rok pred vlastnou smrťou. ,,Kto sa pokúsi stvoriť všeobecne krásne, nenamáha sa zbytočne,“ píše takisto vtomto texte. (s. 509)
Umelec a doba
V čom sú Mednyánszkeho denníky fascinujúce a prečo ich treba čítať? Druhé vydanie doplnili jeho úvahy oumení, analýza ľudskej typológie, listy priateľom, rodine, listy od jeho priateľov včase, keď sa chorý vrátil z frontu, kde kresliarsky zaznamenával dianie a písal zápisky. Vniektorých sa podpisuje ako Starý Pes. Píše ocestách do Ríma, oMaďarsku, Taliansku, spomína Viedeň, Beckov, Prešporok, Prešov ainé mestá.
Vďaka tomu získame vynikajúci prehľad odianí vHornom Uhorsku z konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia, o prvej svetovej vojne, o konci Habsburgskej monarchie aveľmi úprimný pohľad na bohatý vnútorný život vynikajúceho umelca a zložitej osobnosti.
Linda Nagyová (1980)
Vyštudovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako lektorka v SNG, ako redaktorka v RTVS, TA3, v denníkoch Pravda a Hospodárske noviny. Spolupracovala s Českým rozhlasom.
Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919). Foto: wikipedia
