ղľáԾ
Modra leží na východnej strane Malých Karpát necelých 30 km od Bratislavy. Miestni obyvatelia žijú súčasnosťou, no udržiavajú aj početné kultúrne aumelecké tradície, dorábajú víno atvoria krásnu keramiku. Stýmto mestom je zviazaný osud hlavnej osobnosti slovenského národného hnutia v19. storočí. Múzeum Ľudovíta Štúra vModre môžete navštíviť celoročne.
Do miestnej histórie sa však zapísal celý rad iných mien slovenskej literatúry akultúry. Súčasní Modrania majú na čo nadväzovať. Asi najvýraznejší je Ján Smrek, vlastným menom Čietek, ktorý bol od roku 1907 chovancom miestneho evanjelického sirotinca. Smreka vtvorbe inšpirovali juhofrancúzski felibristi. No a organizátori modransko-pezinského literárneho festivalu Feliber Poetry sa zase pri vymýšľaní názvu podujatia inšpirovali Smrekovým básnickým vkusom. Nielen pri tomto festivale sa vďaka muzeálnym priestorom určeným na dočasné výstavy prepája slávna história mesta sjeho prítomnosťou.
Emreszovský dom
Ľudovít Štúr je iný prípad ako Smrek, bol síce spisovateľom anovinárom, ale aj pedagógom, politikom alebo jazykovedcom. Štúr sa narodil vUhrovci vdnešnom Trenčianskom kraji aaj ďalšie jeho životné zastávky vieme celkom dobre zrekonštruovať. Najdôležitejšie sú Bratislava aHalle, do Modry sa presťahoval až vroku 1851 aprežil tam posledných päť rokov svojho života, no zhodou okolností má svoje múzeum práve vtomto meste.
Štúr býval vtzv. Schnellovskom dome. Nachádza na modranskom námestí prakticky oproti súčasnej budove múzea, tzv. Emreszovského domu, ktorý patril zámožnej rodine manželky Štúrovho brata Karola. Po Karolovej smrti v ňom Ľudovít strávil veľa času výchovou bratových synov. Napokon v tomto dome 12. januára 1856 aj zomrel. No materiálnych pamiatok apamätných miest viažucich sa kŠtúrovmu menu je vModre omnoho viac.
dzí
VEmreszovskom dome je múzeum od roku 2006, predtým sídlilo vbudove mestskej radnice. Nachádza sa tu hlavná expozícia Ľudovít Štúr a moderné Slovensko, ktorá prezentuje prierez jeho životom a dielom a historické súvislosti doby, vktorej žil. Predstavuje Štúra aj z jeho ľudskej stránky prostredníctvom svedectiev jeho súčasníkov. Vexpozícii nájdete popri obligátnym výstavných paneloch aj osobné predmety Ľ. Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Jána Kalinčiaka, spolu s dielami slovenských výtvarných umelcov a písomným dokumentárnym materiálom.
Autormi textovej časti, ktorá sa nachádza na poschodí, sú Dušan Škvarna a Beáta Mihalkovičová, výtvarnú podobu dala expozícii Soňa Sadílková. Pamätná izba Ľudovíta Štúra má svoje miesto na prízemí. Je autentickým miestom, kde strávil posledné tri týždne po svojom zranení a kde napokon zomrel. Zvláštne pôsobí, že hoci dom ako celok nie je veľký apamätná izba je skutočne jedinou miestnosťou zariadenou dobovým nábytkom, vstupné do oboch expozícií sa platí osobitne.
Ak si uvedomíme, že ide ocelkom novú expozíciu otvorenú vroku 2015, môžeme mať po prehliadke aj pocit nevyužitej príležitosti. Obrazovka televízora zastupuje moderné technológie amuzeálna pokladňa ponúka pár pohľadníc apublikácií, prázdny dvor ahospodárske zázemie historického domu si priam pýta nové funkcie, ktoré by tam pritiahli ľudí všetkých generácií opakovane, nielen jednorazovo.
Keď opustíte múzeum
Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry Štúr nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza: „Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.“ Naposledy sa Štúrovmu životu venoval maďarský historik József Demmel, ktorý sa vo svojej knihe Ľudovít Štúr nevyhýba ani kontroverzným otázkam, ktoré sa okolo buditeľa vynárajú. Jednou znich je aj otázka Štúrovej samovraždy. Demmel ju na základe analýzy prameňov a vkontexte Štúrovej osobnosti vylučuje aj ako teoretickú možnosť. Naopak, prichádza so zaujímavou tézou, že Štúrovým plánom bolo postupne zModry vybudovať také kultúrno-politické centrum Slovákov, akým sa neskôr stal Turčiansky Svätý Martin.
Po prehliadke expozície sa so Štúrom ešte nemusíte rozlúčiť. Naopak, vykročenie po jeho tunajších stopách je spojené smnohými turistickými pôžitkami aradosťami. Zoznámite sa totiž snajdôležitejšími modranskými pamiatkami, ale dostanete sa aj do neobyčajne malebného modranského okolia. Súbor pamiatok má pripomínať pamätné miesta spojené s pôsobením v tomto meste aza národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený vroku 1994. Obsahuje šesť miest či objektov: Štúrov hrob s náhrobným pomníkom zroku 1872, meštiansky dom tzv. Schnellovský – pamätnú budovu s pamätnou tabuľou, bývalú evanjelickú faru s pamätnou tabuľou na pôsobisko . a , meštiansky dom tzv. Emreszovský s pamätnou tabuľou, miesto úmrtia Ľ. Štúra, Štúrovu lavičku v Holombeckej dolinea pamätné miesto v chotárnej časti Šnaudy miesto osudného zranenia Ľ. Štúra.
Na tejto prechádzke môžete stráviť zopár hodín a spoznať aj ostatné pamätihodnosti mesta aokolia, ktoré síce už so Štúrom nesúvisia, no určite stoja za pozornosť návštevníka. Napríklad vúvode tohto článku spomínaný prvý slovenský sirotinec, ktorého budova je dielom slávneho architekta Dušana Jurkoviča.
Štúrove Spevy a piesne
Ľudovít Štúr sa ako básnik etabloval po česky písanou tvorbou vtridsiatych rokoch 19. storočia. Viaceré motívy ztohto obdobia kontinuálne prešli aj do jeho jedinej básnickej zbierky Spevy apiesne vydanej vslovenčine vroku 1853. Zbierku venoval predčasne zosnulému bratovi Karolovi. Prvá časť Spevy bohatierske obsahuje dve rozsiahlejšie historicko-mytologické epické básne äٴDz aMatúš zTrenčína. Druhú časť Spomienky tvoria rozsahom kratšie, zväčša intímne ladené básne.
Štúr, podobne ako jeho súčasníci, nepovažoval básnickú tvorbu za najdôležitejšiu časť svojho diela. Jednoznačne kritické hodnotenie Štúrovej poézie zpera Jaroslava Vlčka („Pravda, on sám, vzácny učiteľ dvoch generácií slovenských, poetom sa nenarodil; jeho tvorčia sila básnická bola malá.“) korigoval napr. Milan Pišút, pričom zdôraznil vývinovú hodnotu Štúrovej básnickej tvorby, v ktorej sa najzreteľnejšie odráža pohyb od klasicizmu kromantizmu, takže Štúr „popri ostatnej svojej činnosti bol ivýznamným básnikom svojich čias, kliesniacim cestu klasikom slovenskej poézie“. Istým paradoxom je, že nielen vývinovú kvalitu, ale aj živú čitateľskú hodnotu má najmä tá časť Štúrovho básnického diela, vktorej sa autor dostáva do tvorivého napätia s vlastnými estetickými imperatívmi odmietajúcimi tzv. subjektívnosť apožadujúcimi výlučnú orientáciu poézie na duchovné anárodné veci.
Múzeum Ľudovíta Štúra
Slovenské národné múzeum
Štúrova 84, Modra
ٱǰé
utorok – piatok od 08:30 do 16:00 hod., v apríli až októbri aj v sobotu od 09:00 do 15:00 hod.
Դڴǰá: , tel. 033 6472765
Ľudovít Štúr (1815, Uhrovec – 1856, Modra) je najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka (1843), vedúci účastník Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
