ղľáԾ
Na Masarykovej univerzite vBrne sa 11. decembra 2012 uskutočnila medzinárodná konferencia kblížiacej sa storočnici narodenia slovenského spisovateľa Dominika Tatarku. Konala sa vrámci pravidelných brnenských česko-slovenských konferencii. Jej už XVI. ročník zorganizoval Ústav slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity vspolupráci sLiterárnym informačným centrom, Českou asociácii slavistov, Slavistickou spoločnosťou Franka Wollmana, Stredoeurópskym centrom slovanských štúdií aAOSS – Klubom nezávislých spisovateľov.
Po otvorení konferencie bola udelená prof. Ivovi Pospíšilovi na návrh Ústavu svetovej literatúry SAV Čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy vspoločenských vedách. Čestnú plaketu Ľ. Štúra odovzdal podpredseda SAV pre spoločenské vedy Mgr. Ľubomír Falťan, CSc. Laudácio predniesla prof. Mária Bátorová. Na odborne široko koncipovanom podujatí sa zúčastnili literárni vedci, jazykovedci akritici, zaoberajúci sa Tatarkovým dielom ijeho životnými osudmi, ktoré po auguste 1968,jeho vylúčení zo spisovateľskej organizácie, zákaze publikovania avšestrannej politickej aobčianskej izolácie poaugustovým normalizačným komunistickým režimom nadobudli dramatický ráz. Na konferencii sa zúčastnil aj Tatarkov syn Oleg, ktorý svojimi osobnými spomienkami ireflexiou nad jednotlivými otcovými dielami významne obohatil priebeh konferencie. Jej zmyslom bolo priblížiť Tatarkove dielo, jeho jazyk, jeho literárny jazyk, poetiku jeho próz arománov arovnako aj jeho občianske a politické postoje, ktoré vznikali často pod tlakom doby, v prudko sa meniacej politickej situácii, ktorou počas svojho života prechádzal asktorou sa musel (a chcel) nielen ako tvorca, ale iobčan vyrovnať. Patril do rozpad prvej Československej republiky vroku 1939 (čo sa udialo deň po jeho návrate zo študijného pobytu vParíži, realita vojnového slovenského štátu, ktorý označil za farskú republiku, aktívna účasť vPovstaní, úľava zobnovenia Československa, nadšenie, až nekritické vprvých rokoch budovania novej, sociálne spravodlivej spoločnosti, roky, keď pochopil zhubnosť vynucovaného bezvýhradného súhlasu srežimom avydal ako prvý slovenský umelec otom svedectvo vo svojom Démonovi súhlasu. Nasledovali politicky liberálne, umelecky žičlivé šesťdesiata roky, kedy sa stáva svojimi dielami ikultúrnymi apublicistickými aktivitami poprednou osobnosťou slovenského kultúrneho života akeď sa rodí jeho projekt Obce božej, slobodného občianskeho iľudského obcovania napojeného na národnú ivšeľudskú pamäť arešpektujúceho hodnoty humanity, tolerancie aslobody. Aposledná etapa zásahu politiky do jeho života: pookupačné realita, izolácia, prenasledovanie štátnou bezpečnosťou, najmä po podpise Charty 77, zároveň zrod jeho samizdatových Písačiek, neskôr Navrávačiek, esejistických textov iľudských apelov, ktoré pred pádom komunizmu vychádzali len vsamizdatoch. A nakoniec posledná rozlúčka na Martinskom cintoríne 15. mája 1989, na sklonku éry démonov, ktoré jeho vlasť sužovali už viac ako štyridsať rokov. Napriek ním vytvoril trvalé dielo – apráve dielo Dominka Tatarku bolo odborným ťažisko tejto česko-slovenskej konferencie.
Po úvodných slovách riaditeľa Ústavu slavistiky FF MU prof. Iva Pospíšila ariaditeľky Literárneho informačného centra Miroslavy Vallovej odzneli na konferencie početné referáty, ktoré predstavili mnohostranné pohľady na Tatarkovo, žánrovo bohaté, často aj protirečivým vývojom prechádzajúce dielo. Súvodným referátom vystúpila prof. Mária Bátorová, slovenská literárna vedkyňa, ktorá vpríspevku Dobrodružstvo ľudskosti urobila zaujímavú iobjavnú paralelu medzi životom idielom Dominika Tatarku aAlberta Camusa. Na seminári Bátorová predstavila aj svoju práve vydanú monografiu (Vydavateľstvo Veda) Dominik Tatarka. Slovenský Don Quijote. Po jej vystúpení odzneli referáty: Dana Podracká: Gal vkartáginskom zajatí (Psycholingvistický portrét Dominika Tatarku), Juraj Vaňko: Jazyk aštýl Tatarkových próz, Vladimír Petrík: Tatarkove zásahy do druhého vydania románu Farská republika. Ina Martinová: Preklady D. Tatarku do cudzích jazykov, František Všetička: Ktvarosloví slovenské prózy (s přihlédnutím ktvorbě D. Tatarky), Anton Baláž: Tri stretnutia sDominikom Tatarkom, Daniel Bína: Na hraně syžetu. Nad zápisníky strědoevropského autora, Michaela Jurovská: Nad duchovným odkazom Dominika Tatarku, Milan Pokorný: Dominik Tatarka:slovenské aevropské dimenze tvorby, Eva Faithová: Ženské postavy vTatarkových schematických románoch, Marcela Antošová: Existencialistické aspekty diela D. Tatarku, Zuzana Bakošová-Hlavenková: Smutný hrdina alebo ako dojíma D.T (poznámky kdivadelnej inscenácii Dojímate na veľmi... Eliška Gunišová: Figurovia afigúrky vdiele Démon súhlasu aIvo Pospíšil: Dominik Tatarka oliteratúre asouvislosti: poznámky ze strany.
Na konferencii prisľúbila účasť aj Eva Štolbová, autorka najskôr samizdatových, neskôr knižne vydaných Navrávačiek sDominikom Tatarkom. Zo zdravotných dôvodov sa podujatia nezúčastnila, ale vLiterárnom informačnom centre (LIC), kde vroku 2000 vyšlo knižné vydanie Navrávačiek, vyjde na budúci rok kTatarkovej storočnici toto cenné dielo vnovom vydaní. Zároveň LIC rokuje sOlegom Tatarkom omožnosti vydať znova aj Tatarkove kľúčové dielo po roku 1968 Písačky pre milovanú Lutéciu, ktoré vzniklo vobdobí, keď nemohol na Slovensku publikovať apo exilovom vydaní vroku 1984 vyšlo vroku 2000 vPrahe.
Na konferencii sa okrem uznávaných literárnych vedcov zúčastnili aj predstavitelia mladej kritickej generácie, čo svedčí otom, že Tatarkovo dielo sa stáva predmetom vedeckej ikritickej reflexie aj uautorov, ktorí sa sjeho dielom nestretávali včase, keď vznikalo. Jednotlivé referáty sprevádzala bohatá diskusia, ktorá je pravidelne súčasťou každej brnenskej konferencie. Aúčasťou českých aslovenských autorov sa táto konferencia stáva dôležitým miestom rozvíjania vzájomných literárnych vzťahov. Ich rovnako dôležitou súčasťou je aj knižné vydanie zborníka – tímovej monografie, ktorá každoročne vychádza pod hlavičkou Brněnské texty kslavistice. Aj zborník, ktorý vyjde vbudúcom roku pod názvom Dominik Tatarka vsouvislostech světové kultury (jazyk – styl – poetika – politika) tak bude jedným zo spoločných česko-slovenských príspevkov kjeho storočnici.
Anton Baláž
