Štvrtok 16. augusta bol druhým dňom verejných diskusií na nádvorí Kammerhoffu na tému Slovenská kultúra, veda aumenie vporovnaní seurópskou kultúrou včase podpísania Rímskych zmlúv. Priniesla veľmi podnetné reflexie vosobnostnom aosobitom podaní významných predstaviteľov slovenského aeurópskeho umeleckého avedeckého života.

Širokospektrálnosť témy
podnietila moderátorov
Juraja Alnera
aAntona Hykischa
rozdeliť ju na tri podtémy.


Anton Hykisch


Juraj Alner

  • O kultúrno-politickej situácii vroku 1957 na Slovensku avbývalej ČSR podali svoje svedectvo areflexie moderátori debaty ahostia: slovenský teatrológ Miloš Mistrík apedagogička ahistorička Irena Roháčová.
  • Vdruhej podtéme Slovenská kultúra aumenie koncom 50. rokov ajej kultúrne kontakty sEurópou prezentovali svoje názory básnik, filmár aviceprezident Capalestu Albert Marenčin, 岹ٱľ Ján Roháč, portugalský odborník na filmové umenie amédiá Joao Correa abásnik aprekladateľ Igor Hochel.
  • Ktretej podtéme Slovenská veda koncom 50. rokov, porovnanie sEurópou prispeli svojimi osobnými náhľadmi akademik Juraj Hraško, sochár apedagóg Milan Lukáč, teatrológ Milan Polák abásnik aprekladateľ Jozef Mihalkovič.

Heligonkári zKlenovca
boli súčasťou koncertu
Anjeli vkostole


Detský spevácky zbor vo Virofly z Francúzska na koncerte Anjeli v kostole

Magda Vášáryová aMichel de Maulne vo vzájomnej diskusii

Ich vystúpenia prevažne vychádzali zosobných skúseností vdotyku spriestorom aobmedzeniami doby vtvorivej umeleckej avedeckej realizácie jednotlivca, no zahŕňali aj celospoločenské, resp. politické podmienky vtedajšieho života.

Vo viacerých príspevkoch sa zhodne konštatovalo slovo paradoxy, vktorých vznikali či pôsobili diela domácich tvorcov, ako prenikali vplyvy ainformácie zo zahraničia, čo spôsobovala manipulácia moci ačo sa stalo so schopnosťou ľudí premýšľať vjej rámcoch ipoza ne.

Vzáverečnom slove Juraj Alner zhrnul výslednicu debaty ako potrebu „hovoriť ominulosti akonfrontovať ju samu so sebou“. Myšlienku rozviedol ako potrebu hodnotiť nielen politický režim, veď aj ten bol komplikovaný, ale upriamiť pozornosť aj na to, na čo Západ zabúda: že chápať východný blok ako monolit nie je správne: „Veď nielen vľudských osudoch nebolo všetko jednoliate (a cez osudy ľudí sa tvoria dejiny), aj my sme neraz vysvetľovali, že Moskva nie je Praha aPraha nie je Bratislava, nie všetko bolo to isté. Boli tu veľmi pestré pohyby konkrétnych ľudí vkonkrétnych situáciách. Preto sa oplatí venovať viac pozornosti tejto etape našej minulosti, ktorá sa nás stále dotýka, preto treba, aby sa onej hovorilo.“

Umelecký program festivalu Capalest vdruhý deň naplnili vystúpenia hudobníkov zChrenovca – Brusna shrou na fujarách atrombitách, rómskej kapely primáša Jána Demeho, zloženej zcigánskych muzikantov zKlenovca azPodpoľania. Hlavný večerný program nazvaný Od Nevy kStredomoriu cez Dunaj aDrinu bol hudobno-poetickým večerom vytvoreným ztoho najlepšieho, čo za predchádzajúcich päť ročníkov festivalu zaznelo vstarobylej Banskej Štiavnici. Otvorený priestor nádvoria Starého zámku vytvoril svnímavosťou publika neopakovateľné ajedinečné fluidum takého intímneho umenia, akým je poézia. Zneli na ňom verše tridsiatky básnikov zpätnástich krajín – vslovenčine, francúzštine arodnom jazyku básnikov.

Ľubica Suballyová

Foto: autorka